a precíznej príprave. Krehká Bystränka sa tak stala držiteľkou najvyššieho celoslovenského ocenenia Národného osvetového centra v súťaži detského hudobného folklóru. ... Sme na Teba všetci dospelí právom hrdí, veď svojím víťazstvom si vrátila lesk a uznanie gemerským ľudovým pesničkám. Prajem Ti veľa zdravia, radostné a bezstarostné detstvo, nech sa Ti darí v škole a nech sa Ti plnia všetky tvoje sny!“
Dnes je Evka už študentkou 5. ročníka košického Konzervatória a chystá sa na svoju ďalšiu cestu. Spev jej učaril už v útlom veku a dnes už dospelá túži sa stať opernou speváčkou. V rodnej obci v Rožňavskom Bystrom má svoju kamartátku Dominiku, s ktorou začínala spievať ľudové piesne a spolu prežívali úspechy na podujatiach, ktorých sa zúčastňovali, preto aj ľahšie prekonávali nesmelé začiatky mladých interprétok ľudových piesní. Po ukončení základnej školy už vieme menej o jej záujmoch a cieľoch. Menej sa jej meno uvádza v médiách, a tak skromná speváčka ostáva trochu v tieni ostatných, ktorí toho menej dokázali ako ona. Ale to je už iná téma prečo sa tak stalo. Dnes sa s nami v odpovediach na položené otázky podelila so svojimi pocitmi a tak po rozhovore s Dominikou dostala slovo na stránke Maj Gemer aj Evka Dovcová.
1. Na hornom Gemeri, ale najmä v rodnej obci, Vás poznajú ako nositeľku troch najvýznamnejších cien – detského Slávika Slovenska v interpretácii ľudových piesní. Komu, alebo čomu ste za tento výsledok povďačná a kto Vám v tomto smere najviac pomáhal?
Spevu a ľudovej hudbe som sa intenzívnejšie venovala už od základnej školy. Viedla ma k tomu hlavne Mgr. Marta Gadušová, riaditeľka ZŠ v Rožňavskom Bystrom a môj harmonikár pán Igor Adler. Pani Gadušová ma aj intenzívne a s veľkou trpezlivosťou pripravovala na každú súťaž, kde ma poväčšine aj sprevádzala. Nedá mi nespomenúť úžasného harmonikára pána Igora Adlera, s ktorým máme množstvo zážitkov z vystúpení, súťaží a rôznych podujatí. Obidvom veľmi pekne ďakujem.
2. Od skončenia základnej školy Vás bolo dosť málo vidieť i počuť v interpretácii ľudových piesní, najmä pochádzajúcich z Bystrého. Malo na to vplyv Konzervatórium v Košiciach, alebo ste sa sama ináč rozhodla?
Malo na to veľký vplyv štúdium na Konzervatóriu. Vybrala som si smer, v ktorom prakticky nie je možné spievať iný žáner, pre nadobudnutie dokonalej speváckej techniky. Študujem operný spev, ktorý ma v súčasnosti naplňa a veľmi ma baví. Samozrejme, na ľudovú hudbu som nezanevrela, veľmi sa mi páčia ľudové piesne a rada si ich doma so sestričkou, alebo na zábavách, zaspievam. No musím poznamenať, že ani dnes neodmietam pozvania môjho harmonikára pána Igora Adlera, zaspievať si pár ľudoviek. Stále som fanúšička folklórnych súťaží a festivalov, pretože našu kultúru treba čo najdlhšie zachovať.
3. Boli ste s Dominikou Ďurskou nerozlučnou dvojicou. Ste takou aj teraz po absolvovaní Konzervatória, alebo sa vaše cesty rozišli?
Samozrejme že sme dodnes kamarátky. Neviem, či sa to dá nazvať nerozlučnou dvojicou, pretože sme už dospelé a každá máme iné plány, cesty atď. No jedno, čo nás spája je stále spev a máme dokonca rovnakú profesorku spevu. Som rada, že spolu študujeme, lebo stále jedna druhú posúvame ďalej. Občas máme aj spoločné „kšefty“, ako to my nazývame, odkiaľ si odnášame množstvo krásnych zážitkov.
4. Prezraďte nám, ako pokračuje Váš život so spevom teraz a čo v tomto smere pripravujete ďalej?
Môj život sa točí hlavne okolo školy. Každý deň spev, spevácke semináre na ktorých spievame a prezentujeme sa ako sme sa zlepšili a pokročili. Väčšinou spievavam na rôznych akciách v Košiciach a okolí, kde ma stále sprevádza moja korepetítorka pani prof. Irena Červenáková.
Mojou prioritou je hlavne úspešne absolvovať na košickom Konzervatóriu a byť prijatá na vysokú školu. Dúfam, že sa mi to podarí a budete mi držať palce.
5. Máte pre nás, Vašich obdivovateľov, nejaké prekvapenie a čoho by sa to malo týkať?
O nejakom prekvapení by som ani nehovorila. Žiadne extra veľké vystúpenie nechystám. Teraz akurát celé spevácke oddelenie nacvičujeme operu, ktorá by sa mala predviesť v máji. Presný dátum ešte neviem povedať. A akcie, na ktorých spievam sa vyskytnú niekedy aj zo dňa na deň. Mám určitý repertoár, ktorý môžem kedykoľvek odspievať.
Málokde na Slovensku sa objavia také dve talentované speváčky, ako sú Evička Dovcová a Dominika Ďurská obe z neveľkej hornogemerskej obce Rožňavské Bystré. Mali by byť na tieto talenty hrdé nielen Bystré, ale celý náš Gemer. Veď zároveň šíria pesničky tohto regiónu, ale aj šikovnosť a majstrovstvo a krásu jeho ľudu. Držme preto tak Evke, ako aj Dominike palce aj naďalej, aby sa im ich zámery splnili.
Otázky Evke Dovcovej pripravil a za odpovede ďakuje
Ondrej Doboš

































Ešte v roku 2004 sa objavila v novinách správa, že Evka Dovcová bude reprezentovať Rožňavu na Festivale ľudovej hudby v Margecanoch. Pre lepšiu orientáciu uvediem, že to v polovici marca spomínaného roku sa v Rožňave konal už tradičný Festival detskej ľudovej hudby. Jeho víťazkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, Eva Dovcová. Školáčka vtedy išla reprezentovať Rožňavu na krajskú súťaž do Margecian s tým, že pokiaľ uspeje, čaká na ňu celoslovenské kolo v Považskej Bystrici. Malá školáčka Evka sa nielen dostala na celoslovenské kolo, ale hneď sa stala aj jeho laureátkou. Bolo to už veru pred desiatimi rokmi a Evička dokázala svoj nevšedný talent na celoslovenskej súťaži ešte dvakrát. Je celkom prirodzené, že si na svoje spevácke začiatky rada spomína. V tých rokoch riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Helena Novotná o nádejnej speváčke napísala: „Skromné dievčatko z Rožňavského Bystrého suverénne zvíťazilo medzi najlepšími detskými interpretmi ľudových piesní z celého Slovenska! Evka zvíťazila vďaka svojmu jedinečnému talentu a schopnosti precítiť
každú jednu tóninu, vďaka svojej húževnatosti, disciplíne
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).