TVORIVÉ DIELNE PRE ŠKOLÁKOV
Počas festivalového týždňa sa bude v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) tvoriť v remeselníckych dielňach. Školáci budú mať možnosť od pondelka do stredy pracovať v hrnčiarskej, tkáčskej a muzikantskej dielni a vyrábať rôzne predmety z hliny, textilu. Michal Smetanka, výrobca hudobných ľudových nástrojov povedie muzikantské dielne, kde sa deti naučia vyrobiť jednoduché píšťalky. V stredu (16. 11.) v rámci folklórneho večera organizátori podujatia pripomenú 130. výročie narodenia Janka Králika z Čiernej Lehoty, posledného gemerského gajdoša. Hosťami programu budú Juraj Dufek - gajdoš a popredný výrobca gájd z Bojníc a folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty.
RODINNÝ ŠTVRTOK
„Dom tradičnej kultúry Gemera nezatvorí svoje brány ani počas štátneho sviatku. Vo štvrtok 17. novembra v dopoludňajších hodinách očakávame v našich remeselníckych dielňach rodiny s deťmi, ktoré si chcú vychutnať čaro spoločného tvorenia,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska, Helena Novotná. Večer od 18:00 hodine v programe Medailón osobností sa predstaví Juraj Nagy z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorého životný príbeh, optimizmus a angažovanosť pri uchovávaní tradičných gemerských remesiel by mohli byť pre mnohých inšpiráciou. Hudobným hosťom programu bude známy rožňavský klavirista Arpád Farkaš. Sprievodnými aktivitami tohoto večera bude premietanie filmu Sochy ukryté v stromoch (Szoborfák) a sprístupnenie výstavy obrazov s folklórnou tematikou od autorky Moniky Vozárovej z Dobšinej.
SPEVÁCKY DOM S ĽUDOVOU HUDBOU MUZIČKA
V piatok (18. 11.) sa uskutoční v multifunkčnej sále Domu tradičnej kultúry Gemera ďalší zo série speváckych domov s muzikologičkou Alžbetou Lukáčovou a so známou a úspešnou ľudovou hudbou Muzička z Bratislavy.
GALAPROGRAM V DVOCH PREMIÉRACH
„Sobota 19. novembra 2016 bude už tradične patriť galaprogramu, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstaví s pestrým pásmom gemerských zvykov a obyčají vyše dvesto folkloristov. Účinkovať budú folklórne skupiny Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hrabina a Slanka z Nižnej Slanej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a sólisti inštrumentalisti Milan Lakatoš z Dobšinej a Gabriel Ulman z Jovíc. Galaprogram pre veľký divácky záujem bude tentokrát v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 hodine a o 19.00 hodine,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Predpredaj vstupeniek: Dom tradičnej kultúry Gemera Po-Pi 8:00-15:00 Rožňava, Betliarska 8.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
M. Hlaváčová
Plagát Rok na Gemeri 2016
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.