Po obidva večery sála kultúrneho domu praskala vo švíkoch. Organizační a umeleckí vedúci súboru popredného folklórneho reprezentanta regiónu Gemer - Malohont Stanislava a Jaroslav Zvarovci pripravili galaprogram, v ktorom jednotlivé programové bloky boli venované všetkým tým, ktorí pre súbor vytvorili jedinečné dielo a v umeleckom spracovaní súboru priniesli originalitu a neopakovateľnosť ľudového umenia regiónu.
Úvodom mohli hostia galaprogramu zhliadnuť krátkometrážny dokumentárny film o súbore, ktorý zmapoval históriu organizovaného folklóru v obci Klenovec a činnosť FS VEPOR v Klenovci. Ďalej program pokračoval jednotlivými blokmi, v ktorých boli uvedené choreografie párových tancov, dievčenských a chlapčenských tancov, piesne mužskej a ženskej speváckej skupiny, vystúpenie malých gratulantov z DFS Zornička a Mladosť z Klenovca, heligonkárov ako aj vystúpenie fujaristu Milana Katreniaka z Tisovca. Celý program hudobne sprevádzala Ľudová hudba FS VEPOR pod vedením primáša Jána Demeho.
V závere galaprogramu boli udelené ocenenia Predsedu Matice slovenskej jednotlivým členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci, ktorí sú zároveň aj členmi FS VEPOR, za dlhoročnú obetavú matičnú prácu, udržiavanie a propagáciu miestnych ľudových tradícií, obyčají a zvyklostí v regióne Gemer - Malohont, za osobitý prínos v rozvoji miestnej ľudovej kultúry: predsedníčke MO MS Klenovec Ľubici Husmanovej a členom MO MS Klenovec Stanislave Zvarovej, Jaroslavovi Zvarovi, Ľubomírovi Zvarovi a Elene Mináčovej.
V súbore hrá, spieva a tancuje viac ako 70 mladých i starších folkloristov, ktorí absolvujú ročne vyše štyridsať vystúpení doma i v zahraničí, či už ako jednotlivé zložky, sólisti alebo celý súbor. Súbor sa pravidelne prezentuje na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach - Klenovská Rontouka, do ktorej sa členovia súboru zapájajú ako dobrovoľníci pri technickom zabezpečení, aj pri realizácii Klenovského a Matičného dvora. Predstavujú sa na festivaloch vo Východnej, Detve, Heľpe, Terchovej, Očovej, Hontianskej Paráde v Hrušove, v Rejdovej, na Koliesku v Kokave nad Rimavicou, v Podzámočku, na Dedine ožíva v Drienčanoch, Novohradských folklórnych slávnostiach v Lučenci, Zamagurských folklórnych slávnostiach atď... Za 45 rokov sa súbor predstavil divákom v 17 štátoch Európy a to: v štátoch bývalej Juhoslávii - Srbsku, Chorvátsku, Čiernej Hore, ďalej Francúzsku, Španielsku, Luxembursku, Dánsku, Monaku, Grécku, Nemecku, Rumunsku, Taliansku, Ukrajine, Maďarsku, Poľsku a Čechách.
Za 45 rokov súbor získal množstvo ocenení na domácej i zahraničnej pôde, počínajúc rokom 1994, keď Ľudová hudba FS VEPOR získala titul Laureát ľudovej hudby, ďalej pokračovala v získavaní ocenení v Ciechocinku v Poľsku, v Berlíne na svetovom rómskom festivale a v celosvetovom folklórnom festivale v poľskom Zakopanom tretie miesto. Tanečníci a speváci súboru majú na konte aj ocenenia z okresných, krajských a celoslovenských súťaží napr. za choreografiu Klenovská svadba, Čardáš, v roku 2001 udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave medailu Daniela Gabriela Licharda a v roku 2006 medailu Matice slovenskej, ako aj cenu obce Klenovec v roku 2012. Končiac rokom 2016 na regionálnej súťaži hudobného folklóru získal súbor šesť zlatých pásiem a na krajskej súťaži hudobného folklóru získali jej jednotliví členovia bronzové, strieborné a zlaté pásmo.
Tvorba Folklórneho súboru VEPOR je zameraná hlavne na spoznávanie svojej histórie, tradičnej ľudovej kultúry svojej obce a regiónu Gemer - Malohont. V repertoári majú okrem ľudových tancov, piesní a hudby z Klenovca a širšieho regiónu Gemer - Malohont aj tance z Terchovej na počesť Juraja Jánošíka, ktorý sa spája s Klenovcom, tiež Goralskú oblasť, nakoľko pod Veprom žilo 7 goralských rodín a na spomienku Novoklenovčanov, ktorí žili v Podkarpatskej Rusi, zachovávajú aj Rusínske ľudové piesne a tance. Z blízkych regiónov majú v repertoári aj tance z Horehronia a Podpoľania. Okrem tancov a piesní sa súbor zameriava aj na spracovania kalendárneho a rodinného obradového folklóru.
Želáme vám, milí súboristi - vepristi, do ďalších rokov a výročí vždy len úspechy, máte náš obdiv, vďaku a úctu.
Mgr. Ingrid Šulková
Fotografie Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.