V piatok sa už od poludnia schádzali v Rejdovej hostia i účinkujúci.
Pripravené boli takmer všetky dvory, domáci ponúkali tradičné koláče a účinkujúci dobrú náladu. Po bohoslužbách a sprístupnení výstavy Rožňavská metercia organizátori festival slávnostne otvorili. Nechýbal ani program domácej folklórnej skupiny Hôra. V „Ďakovanke zo serca“ Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave, odovzdala ocenenia tohtoročným jubilantom, ktorí sa výrazne podieľali na oživení a udržaní miestnych tradícií. Tí mladší ocenení a samozrejme aj kolektívy sa aj v súčasnosti aktívne zapájajú do folklórneho diania v regióne. Veľké poďakovanie im odovzdali účastníci Muzikantskej dielne, najmladší pokračovatelia v hudobnej tradícii Gemera. Ďalšie programy pridali folklórne kolektívy Slanka, Lehoťanka, Hrabina, Radzim, Gočovan a Gemer. Krst zborníka príbehov „Paskudníci a rejdovčina“ uzavrel gemerský programový blok. Prvý festivalový večer pokračoval s ľudovou hudbou Šarišanci a folklórnou skupinou Heľpan. Ukrajinský súbor Mriya okrem svojho vystúpenia pripravil pre účastníkov aj malú školu tanca. V rejdovských dvoroch prebiehali sprievodné aktivity – detské festivalové kino, spevácky dom, matičný dvor, v ďalších ponúkali tradičné jedlá, spievali a hrali. Večer ukončila rejdovská veselica s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča.
V sobotu Rejdová už od rána žila čulým ruchom,
opäť sa pripravovali dvory a účinkujúci si robili posledné skúšky na veľkej scéne v amfiteátri a tí najmenší na malej scéne pri kostole. Už pred poludním prichádzali prví návštevníci a vyobliekaní folkloristi, aby si zaspievali a zatancovali vo dvoroch a na pľacu. Na malej scéne prebiehala súťaž vo viazaní šatiek „po vyšnoslansky“ a v remeselníckom dvore v strúhaní šindľov. Rejdovské dvory ponúkali množstvo ukážok tradičných remesiel a výrob, ale aj prác ako napr. polievanie (bielenie) plátna, pranie na potoku, tkanie, paličkovanie. Nechýbali ani rejdovskie cimitringi, ukážky hasičskej techniky a výstava trofejí v poľovníckom dvore.
Eniki, beniki... blok detských folklórnych súborov
otvoril druhý festivalový deň na malej scéne v obci. Detské hry, riekanky a tance ponúkli divákom Horička, Malý Stromíš, Haviarik, Kincskereső, Gemerčatá, Bambuchy a ich sólisti. Fašiangové časy pripomenul divákom kolektív pri Domove sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Ešte pred sprievodom starostka obce na prijatí poďakovala vedúcim a členom folklórnych kolektívov za účasť a prácu na príprave programov. Pestrý a veselý krojovaný sprievod obcou viedla domáca folklórna skupina Hôra. Súboristi divákom cestou zaspievali i zatancovali, aby ich pozvali na ďalší program v amfiteátri.
Po privítanke, v gemerskom programovom bloku Vôňa Gemera,
folklórne súbory a skupiny Bučina, Bystränky, Dolina, Genšenky, Lehoťanka, Borostyán, Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, Dubina, Gemer, Haviar a Háj z Rimavskej Soboty s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Mariána Molnára pripomenuli divákom zvyky, obyčaje a tance takmer z celého Gemera. „Sme veľmi radi, že sa v programoch 44. ročníky Gemerského folklórneho festivalu predstavili všetky aktívne folklórne kolektívy z nášho okresu, aby našim návštevníkom predviedli bohatú a pestrú paletu gemerských ľudových tradícií, ktoré počas kalendárneho roka vo svojich obciach zachovávali stáročia. Práve vďaka týmto kolektívom máme možnosť ich vidieť a spoznávať," doplnila Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V ďalšom programe „Vo Vlachove svadba bude“ účinkovali folklórne skupiny Stromíš, Hôra a Dolina. Zámerom scenáristu a režiséra programu Jána Liptáka bolo zaznamenať svadbu z obdobia, kedy sa z dedinského prostredia vytrácali tradície, ale napriek tomu niektoré obrady nemohli pri tejto príležitosti chýbať.
Gajdoškú tradíciu, v minulosti živú aj v Gemeri,
pripomenula gajdošská dvojka z Oravy so svojou speváčkou. Zo spišského folklóru si diváci vychutnali štefanskú zábavu v podaní folklórnej skupiny Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka so spevákmi a rozkazovačmi spestrila svoj program vystúpením Márie Brdárskej Janošky, nositeľky tradícií, ktorá sa tohto roku dožila významného životného jubilea. Ukrajinský národný súbor Mriya predstavil pestrý program zo svojho repertoáru, v ktorom nechýbali ani tance ich susedov. Po tombole patrilo pódium folklórnemu súboru Kopaničiar. Myjavská hudba, spevy a temperamentné tance odohnali aj mraky a blesky, ktoré sa blížili k Rejdovej.
Počas celého diania v amfiteátri
mali návštevníci možnosť navštíviť tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera z Rožňavy, pozrieť sa na oblohu cez slnečný ďalekohľad, malí diváci mali príležitosť povoziť sa na drevenom kolotoči či zoznámiť sa s domácimi zvieratkami. Nechýbal ani jarmok tradičných remesiel ktorý bol naozaj bohatý, ako aj výber jedál a ďalšie atrakcie.
Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová toto najväčšie folklórne podujatie zabezpečili vďaka stálym partnerom. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Foto: Peter Poboček + GOS Rožňava

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-