V piatok sa už od poludnia schádzali v Rejdovej hostia i účinkujúci.
Pripravené boli takmer všetky dvory, domáci ponúkali tradičné koláče a účinkujúci dobrú náladu. Po bohoslužbách a sprístupnení výstavy Rožňavská metercia organizátori festival slávnostne otvorili. Nechýbal ani program domácej folklórnej skupiny Hôra. V „Ďakovanke zo serca“ Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave, odovzdala ocenenia tohtoročným jubilantom, ktorí sa výrazne podieľali na oživení a udržaní miestnych tradícií. Tí mladší ocenení a samozrejme aj kolektívy sa aj v súčasnosti aktívne zapájajú do folklórneho diania v regióne. Veľké poďakovanie im odovzdali účastníci Muzikantskej dielne, najmladší pokračovatelia v hudobnej tradícii Gemera. Ďalšie programy pridali folklórne kolektívy Slanka, Lehoťanka, Hrabina, Radzim, Gočovan a Gemer. Krst zborníka príbehov „Paskudníci a rejdovčina“ uzavrel gemerský programový blok. Prvý festivalový večer pokračoval s ľudovou hudbou Šarišanci a folklórnou skupinou Heľpan. Ukrajinský súbor Mriya okrem svojho vystúpenia pripravil pre účastníkov aj malú školu tanca. V rejdovských dvoroch prebiehali sprievodné aktivity – detské festivalové kino, spevácky dom, matičný dvor, v ďalších ponúkali tradičné jedlá, spievali a hrali. Večer ukončila rejdovská veselica s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča.
V sobotu Rejdová už od rána žila čulým ruchom,
opäť sa pripravovali dvory a účinkujúci si robili posledné skúšky na veľkej scéne v amfiteátri a tí najmenší na malej scéne pri kostole. Už pred poludním prichádzali prví návštevníci a vyobliekaní folkloristi, aby si zaspievali a zatancovali vo dvoroch a na pľacu. Na malej scéne prebiehala súťaž vo viazaní šatiek „po vyšnoslansky“ a v remeselníckom dvore v strúhaní šindľov. Rejdovské dvory ponúkali množstvo ukážok tradičných remesiel a výrob, ale aj prác ako napr. polievanie (bielenie) plátna, pranie na potoku, tkanie, paličkovanie. Nechýbali ani rejdovskie cimitringi, ukážky hasičskej techniky a výstava trofejí v poľovníckom dvore.
Eniki, beniki... blok detských folklórnych súborov
otvoril druhý festivalový deň na malej scéne v obci. Detské hry, riekanky a tance ponúkli divákom Horička, Malý Stromíš, Haviarik, Kincskereső, Gemerčatá, Bambuchy a ich sólisti. Fašiangové časy pripomenul divákom kolektív pri Domove sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Ešte pred sprievodom starostka obce na prijatí poďakovala vedúcim a členom folklórnych kolektívov za účasť a prácu na príprave programov. Pestrý a veselý krojovaný sprievod obcou viedla domáca folklórna skupina Hôra. Súboristi divákom cestou zaspievali i zatancovali, aby ich pozvali na ďalší program v amfiteátri.
Po privítanke, v gemerskom programovom bloku Vôňa Gemera,
folklórne súbory a skupiny Bučina, Bystränky, Dolina, Genšenky, Lehoťanka, Borostyán, Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, Dubina, Gemer, Haviar a Háj z Rimavskej Soboty s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Mariána Molnára pripomenuli divákom zvyky, obyčaje a tance takmer z celého Gemera. „Sme veľmi radi, že sa v programoch 44. ročníky Gemerského folklórneho festivalu predstavili všetky aktívne folklórne kolektívy z nášho okresu, aby našim návštevníkom predviedli bohatú a pestrú paletu gemerských ľudových tradícií, ktoré počas kalendárneho roka vo svojich obciach zachovávali stáročia. Práve vďaka týmto kolektívom máme možnosť ich vidieť a spoznávať," doplnila Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V ďalšom programe „Vo Vlachove svadba bude“ účinkovali folklórne skupiny Stromíš, Hôra a Dolina. Zámerom scenáristu a režiséra programu Jána Liptáka bolo zaznamenať svadbu z obdobia, kedy sa z dedinského prostredia vytrácali tradície, ale napriek tomu niektoré obrady nemohli pri tejto príležitosti chýbať.
Gajdoškú tradíciu, v minulosti živú aj v Gemeri,
pripomenula gajdošská dvojka z Oravy so svojou speváčkou. Zo spišského folklóru si diváci vychutnali štefanskú zábavu v podaní folklórnej skupiny Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka so spevákmi a rozkazovačmi spestrila svoj program vystúpením Márie Brdárskej Janošky, nositeľky tradícií, ktorá sa tohto roku dožila významného životného jubilea. Ukrajinský národný súbor Mriya predstavil pestrý program zo svojho repertoáru, v ktorom nechýbali ani tance ich susedov. Po tombole patrilo pódium folklórnemu súboru Kopaničiar. Myjavská hudba, spevy a temperamentné tance odohnali aj mraky a blesky, ktoré sa blížili k Rejdovej.
Počas celého diania v amfiteátri
mali návštevníci možnosť navštíviť tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera z Rožňavy, pozrieť sa na oblohu cez slnečný ďalekohľad, malí diváci mali príležitosť povoziť sa na drevenom kolotoči či zoznámiť sa s domácimi zvieratkami. Nechýbal ani jarmok tradičných remesiel ktorý bol naozaj bohatý, ako aj výber jedál a ďalšie atrakcie.
Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová toto najväčšie folklórne podujatie zabezpečili vďaka stálym partnerom. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Foto: Peter Poboček + GOS Rožňava
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.