„Tradične deň pred otvorením festivalu v Rejdovej sa koná živá pozvánka na Námestí baníkov a v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Vo štvrtok 24. augusta rozveselia Rožňavčanov domáce folklórne súbory a zahraničný hosťujúci súbor Mriya z Ukrajiny,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V piatok budú v Rejdovej domáci vítať návštevníkov festivalu vyzdobenými dvormi, hudbou, spevom, tradičnými koláčmi a dobrou náladou. Festival začína bohoslužbami v evanjelickom chráme Svätého Michala Archanjela. V miestnej fare Banícke múzeum v Rožňave otvorí zaujímavú výstavu pod názvom Rožňavská metercia, ktorá ponúkne jedinečný pohľad do života stredovekých baníkov a hutníkov. O 18.00 hodine na malej scéne pri kostole organizátori s domácou folklórnou skupinou Hôra a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča slávnostne otvoria 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Program Ďakovanka zo serca bude patriť tohtoročným jubilantom, ktorí svoj život zasvätili tradičnej ľudovej kultúre Gemera. Symbolicky sa im poďakujú folklórne kolektívy z okresu. Ľudová hudba Šarišanci z Prešova rozprúdi náladu pravou východniarsku muzikou a následne folklórna skupina Heľpan z Heľpy ponúkne to najlepšie zo svojho bohatého repertoáru. Program prvého festivalového dňa ukončí hosťujúci ukrajinský národný súbor Mriya a okrem svojho programu pripraví aj malú školu tanca, kde sa prítomní môžu naučiť základy ukrajinského tanca Hutsuliya. Medzitým vo dvore u Brehalu bude pre mladších účastníkov pripravené festivalové detské kino, vo dvore u Petriska bude prebiehať spevácky dom s Betkou Lukáčovou a jej hosťami, kde bude príležitosť zaspievať si tie „rejdovskie“. V neskorých večerných hodinách ukončia prvý festivalový deň rejdovské veselice na pľacu a vo dvoroch.
V sobotu po otvorení tradičných rejdovských dvorov návštevníci uvidia domácich remeselníkov, ktorí im predstavia rôzne techniky spracovania ľanu až po tkanie, vyšívanie či paličkovanie, ženy si budú môcť vyskúšať aj tradičné spôsoby uväzovania šatiek a muži budú mať príležitosť ručne si vystrúhať vlastný šindel za pomoci skúsených šindliarov z Rejdovej. Na malej scéne v programe Eniki, beniki, ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave, sa predstavia detské folklórne súbory z okresu. Deti sa na scéne zahrajú, zatancujú a zaspievajú, tak ako sa v minulosti hrávali ich starí rodičia. Predpoludňajší program ukončí spomienka na fašiangové časy v podaní folklórneho kolektívu pri Dome sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Krojovaným sprievodom sa účastníci presunú do amfiteátra, kde festivalový program vyvrcholí.
Po privítanke scéna bude patriť gemerským folklórnym kolektívom. Program Vôňa Gemera, v réžii Jána Liptáka, predstaví bohatú paletu zvykov, piesní a tancov z rôznych kútov Gemera. Tematický program Vo Vlachove svadba bude, zaujme divákov netradičným spracovaním svadobnej témy. Malé osvieženie z Oravy prinesie gajdošská dvojka Beskyd a z neďalekého Spiša to bude štefanská zábava s folklórnou skupinou Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka nie je divákom neznáma. V programe Veselo s Ďatelinkou si zaspieva aj naša jubilantka, pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Národný súbor Mriya z Ľvova v tomto roku oslavuje 70. výročie založenia a našim divákom ponúkne clivé melódie i temperamentné tance zo svojho bohatého repertoáru.
Program folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy Šak to pekné časy bývali, uzavrie 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2017. Dvojdňový festivalový program bude uvádzať Katka Birková.
„V amfiteátri organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Na posedzke v Rejdovej sa v minulosti priadlo, tkalo, paličkovalo i vyšívalo, ale robievali sa aj ďalšie remeselné práce. Preto sme vybrali tento názov pre tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera, a tak vo vyhradenom priestore pod amfiteátrom pri drevenom altánku si malí i starší nájdu určite svoje remeslo, ktoré by radi vyskúšali. Naši lektori im ukážu, ako správne spracovať rôzne materiály, alebo vyrábať drobné dekoračné predmety z textilu, či hrnčiarskej hliny. Samozrejme, je pripravený aj jarmok tradičných ľudových výrobkov, stánky s bohatým občerstvením, nuž a po skončení programu na amfiteátri tancachtiví účastníci budú mať možnosť zabaviť sa v dedine na pľacu a vo dvoroch,“ spresnila Mgr. Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je sviatkom všetkých folkloristov z Gemera i širokého okolia. Organizátori sa snažia pripraviť čo najlepšie podmienky a služby pre návštevníkov a účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým partnerom, ktorí prispeli k jeho zabezpečeniu. Festival z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).