„Tradične deň pred otvorením festivalu v Rejdovej sa koná živá pozvánka na Námestí baníkov a v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Vo štvrtok 24. augusta rozveselia Rožňavčanov domáce folklórne súbory a zahraničný hosťujúci súbor Mriya z Ukrajiny,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V piatok budú v Rejdovej domáci vítať návštevníkov festivalu vyzdobenými dvormi, hudbou, spevom, tradičnými koláčmi a dobrou náladou. Festival začína bohoslužbami v evanjelickom chráme Svätého Michala Archanjela. V miestnej fare Banícke múzeum v Rožňave otvorí zaujímavú výstavu pod názvom Rožňavská metercia, ktorá ponúkne jedinečný pohľad do života stredovekých baníkov a hutníkov. O 18.00 hodine na malej scéne pri kostole organizátori s domácou folklórnou skupinou Hôra a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča slávnostne otvoria 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Program Ďakovanka zo serca bude patriť tohtoročným jubilantom, ktorí svoj život zasvätili tradičnej ľudovej kultúre Gemera. Symbolicky sa im poďakujú folklórne kolektívy z okresu. Ľudová hudba Šarišanci z Prešova rozprúdi náladu pravou východniarsku muzikou a následne folklórna skupina Heľpan z Heľpy ponúkne to najlepšie zo svojho bohatého repertoáru. Program prvého festivalového dňa ukončí hosťujúci ukrajinský národný súbor Mriya a okrem svojho programu pripraví aj malú školu tanca, kde sa prítomní môžu naučiť základy ukrajinského tanca Hutsuliya. Medzitým vo dvore u Brehalu bude pre mladších účastníkov pripravené festivalové detské kino, vo dvore u Petriska bude prebiehať spevácky dom s Betkou Lukáčovou a jej hosťami, kde bude príležitosť zaspievať si tie „rejdovskie“. V neskorých večerných hodinách ukončia prvý festivalový deň rejdovské veselice na pľacu a vo dvoroch.
V sobotu po otvorení tradičných rejdovských dvorov návštevníci uvidia domácich remeselníkov, ktorí im predstavia rôzne techniky spracovania ľanu až po tkanie, vyšívanie či paličkovanie, ženy si budú môcť vyskúšať aj tradičné spôsoby uväzovania šatiek a muži budú mať príležitosť ručne si vystrúhať vlastný šindel za pomoci skúsených šindliarov z Rejdovej. Na malej scéne v programe Eniki, beniki, ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave, sa predstavia detské folklórne súbory z okresu. Deti sa na scéne zahrajú, zatancujú a zaspievajú, tak ako sa v minulosti hrávali ich starí rodičia. Predpoludňajší program ukončí spomienka na fašiangové časy v podaní folklórneho kolektívu pri Dome sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Krojovaným sprievodom sa účastníci presunú do amfiteátra, kde festivalový program vyvrcholí.
Po privítanke scéna bude patriť gemerským folklórnym kolektívom. Program Vôňa Gemera, v réžii Jána Liptáka, predstaví bohatú paletu zvykov, piesní a tancov z rôznych kútov Gemera. Tematický program Vo Vlachove svadba bude, zaujme divákov netradičným spracovaním svadobnej témy. Malé osvieženie z Oravy prinesie gajdošská dvojka Beskyd a z neďalekého Spiša to bude štefanská zábava s folklórnou skupinou Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka nie je divákom neznáma. V programe Veselo s Ďatelinkou si zaspieva aj naša jubilantka, pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Národný súbor Mriya z Ľvova v tomto roku oslavuje 70. výročie založenia a našim divákom ponúkne clivé melódie i temperamentné tance zo svojho bohatého repertoáru.
Program folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy Šak to pekné časy bývali, uzavrie 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2017. Dvojdňový festivalový program bude uvádzať Katka Birková.
„V amfiteátri organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Na posedzke v Rejdovej sa v minulosti priadlo, tkalo, paličkovalo i vyšívalo, ale robievali sa aj ďalšie remeselné práce. Preto sme vybrali tento názov pre tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera, a tak vo vyhradenom priestore pod amfiteátrom pri drevenom altánku si malí i starší nájdu určite svoje remeslo, ktoré by radi vyskúšali. Naši lektori im ukážu, ako správne spracovať rôzne materiály, alebo vyrábať drobné dekoračné predmety z textilu, či hrnčiarskej hliny. Samozrejme, je pripravený aj jarmok tradičných ľudových výrobkov, stánky s bohatým občerstvením, nuž a po skončení programu na amfiteátri tancachtiví účastníci budú mať možnosť zabaviť sa v dedine na pľacu a vo dvoroch,“ spresnila Mgr. Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je sviatkom všetkých folkloristov z Gemera i širokého okolia. Organizátori sa snažia pripraviť čo najlepšie podmienky a služby pre návštevníkov a účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým partnerom, ktorí prispeli k jeho zabezpečeniu. Festival z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.