„Tradične deň pred otvorením festivalu v Rejdovej sa koná živá pozvánka na Námestí baníkov a v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Vo štvrtok 24. augusta rozveselia Rožňavčanov domáce folklórne súbory a zahraničný hosťujúci súbor Mriya z Ukrajiny,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V piatok budú v Rejdovej domáci vítať návštevníkov festivalu vyzdobenými dvormi, hudbou, spevom, tradičnými koláčmi a dobrou náladou. Festival začína bohoslužbami v evanjelickom chráme Svätého Michala Archanjela. V miestnej fare Banícke múzeum v Rožňave otvorí zaujímavú výstavu pod názvom Rožňavská metercia, ktorá ponúkne jedinečný pohľad do života stredovekých baníkov a hutníkov. O 18.00 hodine na malej scéne pri kostole organizátori s domácou folklórnou skupinou Hôra a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča slávnostne otvoria 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Program Ďakovanka zo serca bude patriť tohtoročným jubilantom, ktorí svoj život zasvätili tradičnej ľudovej kultúre Gemera. Symbolicky sa im poďakujú folklórne kolektívy z okresu. Ľudová hudba Šarišanci z Prešova rozprúdi náladu pravou východniarsku muzikou a následne folklórna skupina Heľpan z Heľpy ponúkne to najlepšie zo svojho bohatého repertoáru. Program prvého festivalového dňa ukončí hosťujúci ukrajinský národný súbor Mriya a okrem svojho programu pripraví aj malú školu tanca, kde sa prítomní môžu naučiť základy ukrajinského tanca Hutsuliya. Medzitým vo dvore u Brehalu bude pre mladších účastníkov pripravené festivalové detské kino, vo dvore u Petriska bude prebiehať spevácky dom s Betkou Lukáčovou a jej hosťami, kde bude príležitosť zaspievať si tie „rejdovskie“. V neskorých večerných hodinách ukončia prvý festivalový deň rejdovské veselice na pľacu a vo dvoroch.
V sobotu po otvorení tradičných rejdovských dvorov návštevníci uvidia domácich remeselníkov, ktorí im predstavia rôzne techniky spracovania ľanu až po tkanie, vyšívanie či paličkovanie, ženy si budú môcť vyskúšať aj tradičné spôsoby uväzovania šatiek a muži budú mať príležitosť ručne si vystrúhať vlastný šindel za pomoci skúsených šindliarov z Rejdovej. Na malej scéne v programe Eniki, beniki, ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave, sa predstavia detské folklórne súbory z okresu. Deti sa na scéne zahrajú, zatancujú a zaspievajú, tak ako sa v minulosti hrávali ich starí rodičia. Predpoludňajší program ukončí spomienka na fašiangové časy v podaní folklórneho kolektívu pri Dome sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Krojovaným sprievodom sa účastníci presunú do amfiteátra, kde festivalový program vyvrcholí.
Po privítanke scéna bude patriť gemerským folklórnym kolektívom. Program Vôňa Gemera, v réžii Jána Liptáka, predstaví bohatú paletu zvykov, piesní a tancov z rôznych kútov Gemera. Tematický program Vo Vlachove svadba bude, zaujme divákov netradičným spracovaním svadobnej témy. Malé osvieženie z Oravy prinesie gajdošská dvojka Beskyd a z neďalekého Spiša to bude štefanská zábava s folklórnou skupinou Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka nie je divákom neznáma. V programe Veselo s Ďatelinkou si zaspieva aj naša jubilantka, pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Národný súbor Mriya z Ľvova v tomto roku oslavuje 70. výročie založenia a našim divákom ponúkne clivé melódie i temperamentné tance zo svojho bohatého repertoáru.
Program folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy Šak to pekné časy bývali, uzavrie 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2017. Dvojdňový festivalový program bude uvádzať Katka Birková.
„V amfiteátri organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Na posedzke v Rejdovej sa v minulosti priadlo, tkalo, paličkovalo i vyšívalo, ale robievali sa aj ďalšie remeselné práce. Preto sme vybrali tento názov pre tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera, a tak vo vyhradenom priestore pod amfiteátrom pri drevenom altánku si malí i starší nájdu určite svoje remeslo, ktoré by radi vyskúšali. Naši lektori im ukážu, ako správne spracovať rôzne materiály, alebo vyrábať drobné dekoračné predmety z textilu, či hrnčiarskej hliny. Samozrejme, je pripravený aj jarmok tradičných ľudových výrobkov, stánky s bohatým občerstvením, nuž a po skončení programu na amfiteátri tancachtiví účastníci budú mať možnosť zabaviť sa v dedine na pľacu a vo dvoroch,“ spresnila Mgr. Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je sviatkom všetkých folkloristov z Gemera i širokého okolia. Organizátori sa snažia pripraviť čo najlepšie podmienky a služby pre návštevníkov a účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým partnerom, ktorí prispeli k jeho zabezpečeniu. Festival z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-