Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie šiestich vybraných starých tlačí z historickej knižnice múzea. Zreštaurovaný bol rozsiahly, dvojjazyčný, Grécko-latinský a latinsko-grécky lexikón, vydaný v Drážďanoch a v Lipsku v roku 1714 na viac ako 1 100 stranách. Jeho autorom je Cornelius Schrevelius (1615 - 1664), doktor medicíny, predstavený gréckeho gymnázia v holandskom meste Leiden. Taktiež bola zreštaurovaná kniha, ktorú tvorí spolu zviazaných 17 vedeckých teologických prác od rôznych autorov, prevažne dizertácií zo 17. a 18. storočia. Napríklad dizertácia z teológie Gottfrida Lomera, pojednávajúca o posvätných písmach Lukánov, ktorí si chránili slnko ako majetok daný od Boha. Autor obhájil dizertáciu v roku 1722 pod vedením doktora teológie Gustava Georga Zeltnera. Gustav Georg Zeltner (1672 - 1738) bol nemecký evanjelický teológ, profesor metafyziky a teológie na univerzite v meste Altdorf pri Norinbergu. Reštaurované bolo i zachované dielo starorímskeho autora Terentiusa, ktorý žil v 2. storočí pred našim letopočtom. Jeho dielo obsahuje šesť komédií a vydané bolo v roku 1609. Odborne ošetrená je i Náuka teologickej dogmatiky z roku 1759 doktora teológie Laurentia Reinharda. Taktiež Rozhovory, meditácie, spisy o úteche, rady, indície, sentencie, rozprávania, výroky, žarty doktora teológie, reformátora Martina Luthera (1483 - 1546). Dielo obsahujúce takmer 300 strán bolo značne poškodené, nezachoval sa v ňom ani údaj o roku vydania. Šiestou zreštaurovanou starou tlačou sú Márnosti sveta a nebeská sláva, knihy Bernarda Morlanensia, mnícha opátstva z Cluny. Dielo bolo súhrnne vydané na 119 stranách v roku 1610.
 |
 |
Reštaurovanie šiestich starých tlačí realizoval Mgr. Art. Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Použité pracovné postupy a fotografie zreštaurovaných tlačí sú obsiahnuté vo všetkých hodnotiacich správach reštaurátorských prác, ktoré sú prílohou vystavených tlačí.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea, budovaná počas 137 rokov existencie múzea, obsahuje 45 875 knižničných jednotiek a tvorí ju historický a príručný knižný fond. Historický knižný fond zahŕňa 32 854 tlačí z obdobia od 16. storočia až do začiatku 20. storočia. Fond vznikol prevažne z knižných darov inštitúcií a osobností z regiónu Gemer-Malohont. Múzeum uskutočňuje komplexný systém ochrany fondu a zabezpečuje odborné reštaurovanie poškodených kníh. V rokoch 2005 - 2018 sme zabezpečili prostredníctvom dotačne podporených projektov zlepšenie klimatických podmienok inštaláciou klimatizačnej jednotky a germicídnych žiaričov v historickej knižnici a reštaurovanie 168 poškodených starých tlačí zo 16. - 19. storočia. Všetky zreštaurované knihy sú dostupné k bádaniu v knižnici múzea.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Mgr. Iveta Krnáčová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.