Vystavené diela, pochádzajúce zo zbierkových fondov Východoslovenskej galérie a Baníckeho múzea v Rožňave, tvoria neveľkú, no obsiahlu kolekciu, zostavenú z realizácií reflektujúcich hlavné tematické okruhy Feldovej tvorby. Najrozsiahlejšou skupinou sú krajinné scenérie, ktoré kreslil a lavíroval v plenéri regiónov Gemer, Spiš, alebo Abov. Značnú pozornosť venoval dominantám v krajine, skalám v Zádieli, či hradom a zrúcaninám. V prírode nachádzal vždy útechu a pokoj, naopak mesto preňho predstavovalo zdroj spomienok na minulosť nenávratne stratenú v čase. Feld v meste vyrastal, žil v ňom s rodinou a priateľmi až do vojny, v ktorej stratil takmer všetkých a všetko. Mesto sa zmenilo a zmeny neustávali. Rástlo na perifériách, ktoré sa stali novými mestskými centrami. Život v starom meste už existoval iba v pamäti. Mnohé z Feldových kresieb z rokov po vojne zachytávajú mestské zákutia a dominanty značne poznačené časom, no život okolo nich zachytil plynúci ďalej bezo zmien.
Tretím z okruhov sú pracovné, žánrové motívy, v ktorých často spája nadanie portrétistu a krajinára. V nich zaznamenal každodennú prácu poľnohospodárov, trhovníkov, remeselníkov, na priedomí ich mestských či vidieckych príbytkov, ale aj hutníkov lejúcich železo vo Východoslovenských železiarňach.
Pre mnohých je Feld známy predovšetkým ako portrétista, ktorý si vždy pri svojich krajinárskych výpravách po regiónoch nachádzal čas portrétovať miestnych obyvateľov. Jeho zručnosť rýchlo a verne zachytiť podobu portrétovaného bola využitá počas jeho väznenia v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde na príkaz doktora Mengeleho zachytával jeho pokusy na ľuďoch. Tieto kresby sa však nezachovali a tie, ktoré Feld vytvoril na základe svojich spomienok, po rokoch vyrovnávania sa so zažitými hrôzami, sú dnes veľmi cennými artiklami v súkromných zbierkach. Niektoré z nich boli vystavené na výstave Ľudovíta Felda vo Východoslovenskej galérii v roku 2016.
Feld svojou neúnavnou činnosťou, chuťou a potrebou vzdelávať sa i tvoriť, spopularizoval médium kresby či grafické techniky a povýšil ich na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.
Vyše 50 prác, kresieb, grafík a akvarelov zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom, alebo v portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval rovnako intenzívne.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
R. Šimko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.