Súčasťou večernej ponuky bude prednáška o pobyte cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch a diskusia na tému kúpeľníctva v Gemeri. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (profesionálna krajčírka Monika Czédly, zástupcovia obce Muráň). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie a budú si môcť pozrieť aj „gazdovský dvor“ so živými hospodárskymi zvieratami. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírenie informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Podvečer podujatie slávnostne otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bude tento rok rimavskosobotská skupina MADUAR, nakoľko na poschodí múzea sa zároveň otvorí výstava s názvom „25 rokov MADUARU“. Venovaná je 25. výročiu vydania ich prvého albumu „I Feel Good“, ktorý vyšiel v roku 1994. Návštevníci na výstave nájdu doposiaľ nepublikované fotografie a predmety zo súkromného i profesionálneho života členov skupiny, ako sú kostýmy z vystúpení a videoklipov, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, plagáty a i. Juraj a Ladislav Matyinkovci sa nám v úvodnom bloku predstavia krátkou ukážkou svojej tvorby, čím istotne potešia nielen staršiu generáciu rimavskosoboťanov.
Okrem tejto hudobnej atmosféry podujatie spestrí aj ďalšia nová exkluzívna výstava pod názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Moniky Czédly z maďarského mestečka Gödöllő, ku ktorému mala táto panovníčka veľmi vrúcny vzťah. V prekrásnom kaštieli si veľmi rada a často oddýchla spolu s cisárom Františkom Jozefom. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlej postave bola považovaná za jednu z najkrajších žien svojej doby a v neposlednom rade aj za módnu ikonu. Iste aj tieto súvislosti motivovali Moniku Czédly, aby svojou šikovnou rukou oživila nádherné róby tejto krásnej ženy – cisárovnej Alžbety, známej ako Sisi, ktorá mala vycibrený vkus a pre svoje šaty navrhovala špeciálne technické riešenia, ako napríklad perlové a diamantové stehy, bohaté čipkované rukávy, či veľké zväzy stúh. Mnohé z týchto módnych trendov tej doby si návštevník bude môcť pozrieť na vystavenej kolekcii 14-tich šiat a kostýmov cisárovnej.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to „Muránske buchty“. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku im venujeme malú časť, aby sme návštevníkom predstavili ľudí, ktorí sa o znovuoživenie tejto tradície snažili a dnes ju udržiavajú, a tak trochu kulinárskou debatou si pripomenieme ako sa vyrábajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť a ochutnať.
Okrem nových výstav iste zaujme návštevníkov aj výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorú múzeum otvorilo 17. apríla 2019. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. S cisárovnou Sisi sa spája aj táto téma, pretože navštívila Bardejovské kúpele. O jej pobyte sa dozviete na prednáške s Évou Kerényi od 20.00 hod., zároveň sa budú môcť záujemcovia o túto tému zapojiť do diskusie po skončení prednášky.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Dvor múzea bude patriť relaxu a oddychu. Návštevníci sa budú môcť občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách, zároveň môžu pobudnúť pri živých hospodárskych zvieratách, ktoré majú už tradičné úspech hlavne u detí, ale určite sa tu zabavia aj dospelí.
Podujatie každoročne pripravujeme aj za pomoci našich sponzorov – firma GULIK Rimavská Sobota, Pekáreň Lőrincz Rimavská Sobota a IK Catering Rimavská Sobota.
Zmena programu vyhradená.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.