Súčasťou večernej ponuky bude prednáška o pobyte cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch a diskusia na tému kúpeľníctva v Gemeri. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (profesionálna krajčírka Monika Czédly, zástupcovia obce Muráň). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie a budú si môcť pozrieť aj „gazdovský dvor“ so živými hospodárskymi zvieratami. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírenie informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Podvečer podujatie slávnostne otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bude tento rok rimavskosobotská skupina MADUAR, nakoľko na poschodí múzea sa zároveň otvorí výstava s názvom „25 rokov MADUARU“. Venovaná je 25. výročiu vydania ich prvého albumu „I Feel Good“, ktorý vyšiel v roku 1994. Návštevníci na výstave nájdu doposiaľ nepublikované fotografie a predmety zo súkromného i profesionálneho života členov skupiny, ako sú kostýmy z vystúpení a videoklipov, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, plagáty a i. Juraj a Ladislav Matyinkovci sa nám v úvodnom bloku predstavia krátkou ukážkou svojej tvorby, čím istotne potešia nielen staršiu generáciu rimavskosoboťanov.
Okrem tejto hudobnej atmosféry podujatie spestrí aj ďalšia nová exkluzívna výstava pod názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Moniky Czédly z maďarského mestečka Gödöllő, ku ktorému mala táto panovníčka veľmi vrúcny vzťah. V prekrásnom kaštieli si veľmi rada a často oddýchla spolu s cisárom Františkom Jozefom. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlej postave bola považovaná za jednu z najkrajších žien svojej doby a v neposlednom rade aj za módnu ikonu. Iste aj tieto súvislosti motivovali Moniku Czédly, aby svojou šikovnou rukou oživila nádherné róby tejto krásnej ženy – cisárovnej Alžbety, známej ako Sisi, ktorá mala vycibrený vkus a pre svoje šaty navrhovala špeciálne technické riešenia, ako napríklad perlové a diamantové stehy, bohaté čipkované rukávy, či veľké zväzy stúh. Mnohé z týchto módnych trendov tej doby si návštevník bude môcť pozrieť na vystavenej kolekcii 14-tich šiat a kostýmov cisárovnej.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to „Muránske buchty“. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku im venujeme malú časť, aby sme návštevníkom predstavili ľudí, ktorí sa o znovuoživenie tejto tradície snažili a dnes ju udržiavajú, a tak trochu kulinárskou debatou si pripomenieme ako sa vyrábajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť a ochutnať.
Okrem nových výstav iste zaujme návštevníkov aj výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorú múzeum otvorilo 17. apríla 2019. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. S cisárovnou Sisi sa spája aj táto téma, pretože navštívila Bardejovské kúpele. O jej pobyte sa dozviete na prednáške s Évou Kerényi od 20.00 hod., zároveň sa budú môcť záujemcovia o túto tému zapojiť do diskusie po skončení prednášky.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Dvor múzea bude patriť relaxu a oddychu. Návštevníci sa budú môcť občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách, zároveň môžu pobudnúť pri živých hospodárskych zvieratách, ktoré majú už tradičné úspech hlavne u detí, ale určite sa tu zabavia aj dospelí.
Podujatie každoročne pripravujeme aj za pomoci našich sponzorov – firma GULIK Rimavská Sobota, Pekáreň Lőrincz Rimavská Sobota a IK Catering Rimavská Sobota.
Zmena programu vyhradená.
PhDr. Elena Lindisová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.