Vrcholom podujatia bolo uvedenie bádateľne do života. Samotného aktu uvedenia sa ujal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, ktorý geologickým kladivkom symbolicky rozpojil talk (mastenec), ktorý sa ešte dodnes ťaží v Gemerskej Polome.
„V rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie sme v tomto roku v našom kraji podporili šesť projektov, ktoré majú potenciál rozhýbať regionálny turizmus a prilákať do kultúrnych zariadení viac mladých ľudí. Som veľmi rád, že jedným z týchto projektov je aj Geologická bádateľňa v Baníckom múzeu v Rožňave. Baníctvo je neodmysliteľne späté s históriou Gemera a práve vďaka týmto novým expozíciám sa návštevníci dozvedia viac o tom, aké poklady ukrývali bane v tomto regióne, či aké výrobky vyrábali tunajšie železiarne,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.
„Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni, v ktorej máme prichystané aktivity, ako napríklad ryžovanie zlata, rozpojovanie hornín pomocou geologického kladivka, hľadanie fosílií v piesku a pod.,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Podnetom pre zrod bádateľne a exteriérovej časti Expozície baníctva a hutníctva Gemera, bol úspešný projekt múzea v programe Terra Incognita a výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“, ktorý podporil vo výške 19 966,80 EUR Košický samosprávny kraj.
Samotný projekt si dal za úlohu vytvoriť v areáli interaktívne pracovisko, ktoré pritiahne nielen nových návštevníkov, ale aj tých, ktorí už múzeum a región navštívili. Vzhľadom na fakt, že sa jedná o exteriérový prvok, pre návštevníkov bude plne k dispozícii na začiatku nasledujúcej sezóny.
Robert Šimko
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa