„Projekt si dáva za úlohu vytvoriť na nádvorí areálu interaktívnu Geologickú bádateľňu a doplniť Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera o exteriérovú časť – prezentáciu výrobkov gemerských železiarní a zlievarní, čím sa vytvorí zaujímavý nový produkt Baníckeho múzea v Rožňave. Dve obsahovo a účelovo úzko prepojené časti projektu umiestnené v exteriéri, aj vzhľadom na použitie nových trendov prezentácie, pritiahnu domáceho aj zahraničného návštevníka, dokonca aj takého, ktorý už múzeum navštívil a využíval jeho služby,“ uviedol na margo projektu riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Realizácia Geologickej bádateľne je už v plnom prúde a do konca tohto mesiaca je plánované aj dokončenie projektu. Slávnostné otvorenie Geologickej bádateľne sa uskutoční dňa 28. novembra 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL za prítomnosti predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
„Geologická bádateľňa je jedným zo šiestich projektov realizovaných z výzvy Terra Incognita v rámci programu Tradície inšpirujú inovácie. Z tejto výzvy podporil Košický samosprávny kraj projekty kultúrnych organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v celkovej výške takmer 100 000 eur. Projekt v Rožňave vynikajúco dopĺňa aktivity, ktoré pripomínajú banícku tradíciu na Gemeri a Spiši moderným spôsobom, aby bola atraktívna aj pre mladšie generácie,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
R. Šimko
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa