Od 14. apríla 2020 môže verejnosť na facebookovej stránke Gemersko-malohontského múzea sledovať vzdelávaciu aktivitu KRAJINA SPIEVA. Prostredníctvom krátkych videí predstavíme zvuky, vzhľad, základné charakteristiky i špecifiká živočíchov Gemera-Malohontu. Počas nasledujúcich dvoch týždňov budú predstavené zvuky vtákov (spevavce, sovy), obojživelníkov i cicavcov. Počas pracovných dní (14. – 17. apríl a 20. – 23. apríl) sa každý deň vždy o 9.00 hod. zverejní jedno video, celkovo je pripravených osem videí. Nadobudnuté vedomosti si môže verejnosť overiť vo vedomostnom kvíze, ktorý bude zverejnený počas víkendu.
Prostredníctvom prezentačnej aktivity KLENOTY MÚZEA predstavíme verejnosti predmety zo zbierkových fondov múzea – prírodné vedy (paleontológia, zoológia, botanika, geológia), archeológia, história, etnológia, história umenia, historický knižný fond, archív.
V sérii príspevkov nazrie verejnosť do práce múzejníkov počas terénnych výskumov. Vedecko-výskumná činnosť je jednou z mnohých činností slovenských múzeí. Bádanie v archívnych dokumentoch, rozhovory s pamätníkmi, pozorovania v teréne.
25. - 26. apríla 2020 o 13.00 hod. si verejnosť môže prečítať denník ornitológa, ktorý pripravila biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová z výskumov „Vtáčie spoločenstvá vodných nádrží Bottovo a Martinová“ a „Vtáčie spoločenstvá krajinného celku medzi tokmi Kaloša a Blh“.
27. apríla 2020 o 9.00 hod. prostredníctvom videoprezentácie predstavíme najnovšie archeologické výskumy Gemersko-malohontského múzea pod vedením archeológa PhDr. Alexandra Botoša. Nazrieme do výskumu na ul. Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote, kde bolo odkryté pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej (cca 1500 – 1100 pred Kr.), do výskumu zaniknutého pavlínskeho kláštora v Gombaseku, do výskumu na Maginhrade a iných.
Ak verejnosť nestihla navštíviť posledné výstavy – „Nieto majstra nad kováča...“ a „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“, môžu ich navštíviť na facebookovej stránke múzea aspoň prostredníctvom videoprehliadky.
https://www.facebook.com/283276671717772/videos/907841566304809/ - „Nieto majstra nad kováča...“ https://www.facebook.com/283276671717772/videos/2500967256820463/ - „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho...“
Gemersko-malohontské múzeum spolu s ďalšími kultúrnymi inštitúciami Banskobystrického samosprávneho kraja podalo pomocnú ruku pri zbere materiálu na výrobu rúšok. Zberná nádoba sa nachádza na nádvorí múzea od pondelka do piatku v čase od 9.00 do 14.00 hod. Materiál, ktorý chce verejnosť darovať (čo najhustejšia bavlna, ako napríklad staré plachty, obrusy, uteráky a podobne; gumičky, šnúrky alebo stužky), je potrebné zabaliť za použitia ochranných pomôcok do plastových tašiek alebo vriec a vložiť do označenej nádoby.
Pracovníci Gemersko-malohontského múzea ostávajú naďalej činní vo svojej práci a budú sa tešiť na prvých návštevníkov po znovuotvorení brán. Dovtedy nás sledujte na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Gemersko-malohontské múzeum
#gmmuzeum
Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.