Slovenské národné múzeum – Betliar, Banícke múzeum Rožňava, Pamiatkový úrad Rožňava, Štátny archív Rožňava, Múzeum prvého slovenského gymnázia Revúca. Predovšetkým spolupracujeme s Baníckym múzeom v Rožňave a OZ Rákošská cȁcha.
Pre návštevníkov múzea zabezpečujeme sprievodné slovo, na požiadanie pedagógov vyučovanie regionálnych dejín, po dohode s rím. kat. farárom aj sprievodné slovo v rím. kat. kostole, podľa požiadavky aj sprievodné slovo po budovách mesta.
Vychádzajúc zo štatútu organizácie Mestského múzea Jelšava spolupracujeme so spoločenskými organizáciami mesta Jelšava pri organizovaní spoločných akcií, predovšetkým s OZ Živena Jelšavanka.
Z vopred oznámených návštev so sprievodným slovom sme mali v múzeu členov Veterán klubu Rožňava a skupinu turistov z Budmeríc, pre ktorých sme zabezpečili aj sprievodné slovo v rímskokatolíckom kostole.
Okrem typických a už tradičných podujatí podľa ponuky a našich možností organizujeme aj vzdelávacie podujatia. O vyučovanie v múzeu je záujem nielen z nášho mesta, ale už niekoľko rokov pravidelne zabezpečujeme regionálne vzdelávanie pre žiakov ZŠ I. B. Zocha z Revúcej – 6. ročník má v učebnom pláne históriu a tradičné remeslá Jelšavy. Na základe požiadavky pedagógov sme pripravili regionálnu výchovu v roku 2019 pre triedy III. A, III. B, IV. B. Dopoludnie v múzeu pre 0-tú A a 0-tú B. Tvorivých dielní v rámci podujatia Veľkonočné tradície, ktoré sa uskutočnili v priebehu troch dní, sa zúčastnili deti z MŠ a žiaci 1. až 4. ročníka ZŠ Jelšava a žiaci katolíckej ZŠ z Rožňavy. Na prehliadku nášho múzea prišli aj žiaci SOŠ gen. Viesta z Revúcej - II. A. Tri roky trvá spolupráca so záujmovým útvarom zo ZŠ z Jelšavy – Podnikanie v cestovnom ruchu CK Better Times, v tomto roku nás navštívili v rámci prípravy na súťaž, pripravili sme popoludnie venované Ferdinandovi Coburgovi.
Zabezpečili sme organizačne školenie Profesionálna komunikácia s klientom v cestovnom ruchu (ukončené certifikátom), nielen pre účastníkov z okresu, ale aj širšieho okolia.
Najdôležitejším podujatím, ktoré organizujeme v múzeu je Deň otvorených dverí, každoročne s iným originálnym scenárom. V roku 2019 sme ,,kráčali“ Po baníckych stopách Gemera k baníckym chodníčkom do Jelšavy. V priestoroch sme predstavili tematiku baníctva oživenú postavičkami permoníkov (deti zo ZŠ) a pracovníci zo SMZ, a. s. Jelšava prispeli k odbornosti a zaujímavosti podujatia.
Advent v múzeu nám dáva tiež priestor na zaujímavé podujatia, v tomto roku to bola ,,Lucia“. Stridží deň s jeho tradíciami dopĺňali tvorivé dielne a živá hudba.
Každý rok pripravíme aspoň dve výstavy so slávnostným otvorením (vernisážou). V roku 2019 to boli Moravský rytec Ignác Zeidler – v spolupráci s partnerským mestom Uničov (ČSR) a Magická príroda od Evy Wilson.
V rámci odbornej činnosti v spolupráci s odbornými inštitúciami – Štátny archív Rožňava, Banícke múzeum Rožňava, Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota sme spracovali materiály:
Panel o histórii mesta Jelšava pre Turistický chodník Hrádok, roll up pre Ženský spolok v Jelšave (materiály aj z archívu ECAV v Jelšave), prezentácia – leták pre 190. výročie požiaru Jelšavy, panel Jelšavské naj, v spolupráci spracovanie príspevku o archeologickom výskume v záhrade múzea, materiály pre Galériu výtvarného umenia Hodonín o učiteľovi v Ústave pre hluchonemých, materiál pre kalendár 2020 Starými jelšavskými uličkami.
Na základe požiadavky redaktorky RTVS o príspevok do českého národnostného vysielania sme pripravili materiál pre reportáž o výstave partnerského mesta Uničov Moravský rytec Ignác Zeidler.
Naša činnosť zahŕňa rôzne typy podujatí a poskytujeme priestory múzea a záhrady aj na činnosť, ktorá nesúvisí s našou prácou. Pravidelne, v tomto roku štyrikrát, pracovala optika Anpek z Banskej Bystrice pre občanov mesta. Záhrada múzea je schválená MsZ v Jelšave ako sobášiaci priestor v letnej sezóne. Tohto roku sa uskutočnili dva sobáše. Tiež MsZ schválilo našu žiadosť poskytnúť vyhradené priestory múzea na fotografovanie svadieb a rodinných slávností."
Mgr. Tatiana Strelková
Fotografie: P. Kováčová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-