Slovenské národné múzeum – Betliar, Banícke múzeum Rožňava, Pamiatkový úrad Rožňava, Štátny archív Rožňava, Múzeum prvého slovenského gymnázia Revúca. Predovšetkým spolupracujeme s Baníckym múzeom v Rožňave a OZ Rákošská cȁcha.
Pre návštevníkov múzea zabezpečujeme sprievodné slovo, na požiadanie pedagógov vyučovanie regionálnych dejín, po dohode s rím. kat. farárom aj sprievodné slovo v rím. kat. kostole, podľa požiadavky aj sprievodné slovo po budovách mesta.
Vychádzajúc zo štatútu organizácie Mestského múzea Jelšava spolupracujeme so spoločenskými organizáciami mesta Jelšava pri organizovaní spoločných akcií, predovšetkým s OZ Živena Jelšavanka.
Z vopred oznámených návštev so sprievodným slovom sme mali v múzeu členov Veterán klubu Rožňava a skupinu turistov z Budmeríc, pre ktorých sme zabezpečili aj sprievodné slovo v rímskokatolíckom kostole.
Okrem typických a už tradičných podujatí podľa ponuky a našich možností organizujeme aj vzdelávacie podujatia. O vyučovanie v múzeu je záujem nielen z nášho mesta, ale už niekoľko rokov pravidelne zabezpečujeme regionálne vzdelávanie pre žiakov ZŠ I. B. Zocha z Revúcej – 6. ročník má v učebnom pláne históriu a tradičné remeslá Jelšavy. Na základe požiadavky pedagógov sme pripravili regionálnu výchovu v roku 2019 pre triedy III. A, III. B, IV. B. Dopoludnie v múzeu pre 0-tú A a 0-tú B. Tvorivých dielní v rámci podujatia Veľkonočné tradície, ktoré sa uskutočnili v priebehu troch dní, sa zúčastnili deti z MŠ a žiaci 1. až 4. ročníka ZŠ Jelšava a žiaci katolíckej ZŠ z Rožňavy. Na prehliadku nášho múzea prišli aj žiaci SOŠ gen. Viesta z Revúcej - II. A. Tri roky trvá spolupráca so záujmovým útvarom zo ZŠ z Jelšavy – Podnikanie v cestovnom ruchu CK Better Times, v tomto roku nás navštívili v rámci prípravy na súťaž, pripravili sme popoludnie venované Ferdinandovi Coburgovi.
Zabezpečili sme organizačne školenie Profesionálna komunikácia s klientom v cestovnom ruchu (ukončené certifikátom), nielen pre účastníkov z okresu, ale aj širšieho okolia.
Najdôležitejším podujatím, ktoré organizujeme v múzeu je Deň otvorených dverí, každoročne s iným originálnym scenárom. V roku 2019 sme ,,kráčali“ Po baníckych stopách Gemera k baníckym chodníčkom do Jelšavy. V priestoroch sme predstavili tematiku baníctva oživenú postavičkami permoníkov (deti zo ZŠ) a pracovníci zo SMZ, a. s. Jelšava prispeli k odbornosti a zaujímavosti podujatia.
Advent v múzeu nám dáva tiež priestor na zaujímavé podujatia, v tomto roku to bola ,,Lucia“. Stridží deň s jeho tradíciami dopĺňali tvorivé dielne a živá hudba.
Každý rok pripravíme aspoň dve výstavy so slávnostným otvorením (vernisážou). V roku 2019 to boli Moravský rytec Ignác Zeidler – v spolupráci s partnerským mestom Uničov (ČSR) a Magická príroda od Evy Wilson.
V rámci odbornej činnosti v spolupráci s odbornými inštitúciami – Štátny archív Rožňava, Banícke múzeum Rožňava, Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota sme spracovali materiály:
Panel o histórii mesta Jelšava pre Turistický chodník Hrádok, roll up pre Ženský spolok v Jelšave (materiály aj z archívu ECAV v Jelšave), prezentácia – leták pre 190. výročie požiaru Jelšavy, panel Jelšavské naj, v spolupráci spracovanie príspevku o archeologickom výskume v záhrade múzea, materiály pre Galériu výtvarného umenia Hodonín o učiteľovi v Ústave pre hluchonemých, materiál pre kalendár 2020 Starými jelšavskými uličkami.
Na základe požiadavky redaktorky RTVS o príspevok do českého národnostného vysielania sme pripravili materiál pre reportáž o výstave partnerského mesta Uničov Moravský rytec Ignác Zeidler.
Naša činnosť zahŕňa rôzne typy podujatí a poskytujeme priestory múzea a záhrady aj na činnosť, ktorá nesúvisí s našou prácou. Pravidelne, v tomto roku štyrikrát, pracovala optika Anpek z Banskej Bystrice pre občanov mesta. Záhrada múzea je schválená MsZ v Jelšave ako sobášiaci priestor v letnej sezóne. Tohto roku sa uskutočnili dva sobáše. Tiež MsZ schválilo našu žiadosť poskytnúť vyhradené priestory múzea na fotografovanie svadieb a rodinných slávností."
Mgr. Tatiana Strelková
Fotografie: P. Kováčová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-