Čo je to, čo vidíme? – Vidíme umelecky materializované, viac či menej hmotné maliarske vízie. Technologicky ide o dômyselnú ekvilibristiku kontrastov, kompozícií, vyvážení, napätí a transparencií. Iluzívnu atmosférickú hmlovinu maliar vytvára dômyselnou konfrontáciou svetla, tmy, priestoru, akcentov, kalkulácie a fantázie... Staršie plátna s koexistenciou a kompozičným zápasom mnohých farieb postupom času vystriedali farebne stíšené a maliarsky sústredené veľkoformátové maľby. Čo je to, čo vidíme, obsahovo? Odpoveď ponecháme na divákovi, či bude intelektuálne pátrať po autorových primárnych inšpiráciách, alebo si do obrazov dosadí svoje vlastné emotívne obsahy,“ dodali kurátori výstavy, Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová.
Výstavu Dávida Baffiho v Andrássyho obrazárni môže verejnosť navštíviť do 13. septembra 2020. Obrazáreň je otvorená od stredy do nedele v čase od 9:00 do 17:00. Viac informácií o výstavách a iných pripravovaných podujatiach nájdete na webstránke Baníckeho múzea v Rožňave, www.banmuz.sk.
Tešíme sa na Vás!
R. Šimko
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa