V roku 1687 získal dištrikt okolo toku Rimavy severne od Rimavskej Soboty až po Tisovec samosprávnu autonómiu s centrom v Rimavskej Sobote. Prvé valné zhromaždenie stolice sa uskutočnilo 10. februára 1688. Vtedy na území dištriktu vznikli dva slúžnovské okresy, z ktorých jeden mal sídlo v Rimavskej Sobote a druhý v Rimavskom Brezove.

Malohontský dištrikt zanikol prvýkrát v roku 1786 počas panovania Jozefa II., kedy sa spojil s Gemerskou župou a vznikla prvá Gemersko-malohontská župa. Zlúčenie trvalo len do roku 1790. Po smrti panovníka sa obnovilo predchádzajúce verejno-správne zriadenie Malohontu a v centre Rimavskej Soboty postavili ďalší župný dom ako sídlo dištriktu. Nakoľko bolo spojenie žúp výhodné pre obidve strany, tak pre Gemer ako i pre Malohont, v roku 1803 vznikla takzvaná druhá éra spoločnej Gemersko–malohontskej župy, ktorá trvala až do roku 1922. Tým Malohont, ako samosprávny dištrikt, definitívne zanikol.

Kým druhé sídlo Malohontu, prestavané vo francúzskom štýle v roku 1798, patrí dodnes medzi najkrajšie budovy Hlavného námestia mesta Rimavská Sobota, prvý, najstarší župný dom Malohontu môžeme vidieť už len na starých pohľadniciach a ostáva pamiatkou len v spomienkach najstarších obyvateľov Rimavskej Soboty.

Prvý župný dom Malohontu, obyvateľmi časom nazývaný aj Kernov dom, stál na rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej. Budovu napriek tomu, že sa nachádzala v mestskej pamiatkovej zóne vlastníci nedobrovoľne opustili a počas socialistickej prestavby bola zbúraná v prospech výstavby bytového domu. Kamenný štít i železné balkónové zábradlie boli nájdené v asanovaných ruinách župného domu. V roku 1978 múzeum z priečelia prvého župného domu zachránilo kamenný erb Hontianskej župy, ktorý bol aj erbom Malohontu, ako aj časť železného zábradlia, ktoré dodnes tvoria súčasť vzácnej historickej zbierky múzea.

PhDr. Éva Kerényi, PhD.