Pôvodné dyhovanie plátu bolo na viacerých miestach oddelené od smrekového masívu a na týchto miestach bol viditeľný glejový podklad. Poškodené boli aj časti orechového dyhovania na samotnej podstoline, jednotlivé spoje boli uvoľnené a na celom dyhovaní sa nachádzali mechanické poškodenia pôvodnej šelakovej politúry a dyhovania. Na samotnej výsuvnej zásuvke chýbalo ozdobné kovanie a uzamykací kľúč. Časť sústružených prvkov z nadstavbovej časti chýbalo, a to na ľavej a pravej strane horného písacieho plátu. Korpus bol napadnutý aj drevokazným hmyzom.
Po presune do reštaurátorského ateliéru boli jednotlivé časti hĺbkovo petrifikované v roztoku a všetky časti omyté čistým toluénom. Nasledovala asanácia a postupné lepenie poškodených častí za pomoci stolárskych zvierok, lepenie uvoľnených dýh a dokladanie chýbajúcich dýh, ktoré boli zosnímané z historických nábytkov. Pod písacím plátom stola sa nachádzala veľká výsuvná zásuvka s uzamykacím zámkom. Tento bol demontovaný, mechanicko-chemickým spôsobom vyčistený, bol k nemu dopasovaný dobový kľúč aj chýbajúci kovový ozdobný štítok. Po všetkých týchto úkonoch bolo prevedené tmelenie, brúsenie, mechanicko-chemické snímanie pôvodnej šelakovej politúry za pomoci jemného oceľového rúna a brúsnych hubiek. Tmelené miesta boli farebne doretušované, jednotlivé plochy boli zjednotené a pripravené na tzv. gruntovanie – zaplnenie pórov jemnou pemzou za pomoci riedkeho šelaku, liehu a oleja. Na takto pripravený povrch bola postupne aplikovaná šelaková politúra.
Historické kreslo je vyhotovené z orechového masívu s klasickým čalúnením a použitím kože. Kreslo pôsobí stroho a jednoducho, ale elegantne, predné nohy sú dozdobené profilovými lištami, ktoré sa nachádzajú pod podrúčkami v prevedení čiernej farby. Operadlová časť je profilovaná do tvaru poloblúka. Korpus samotného kresla bol konštrukčne nevyhovujúci, značná 
časť konštrukčných spojov bola uvoľnená, zadná noha bola pozdĺžne ulomená a sekundárne spojená klincovým spojom, v operadlovej časti chýbala značná časť drevnej hmoty. Pôvodný kožený poťah bol mechanicky pretrhnutý, koža stvrdnutá, lámavá, stratila svoju elasticitu a pružnosť, pôvodná povrchová úprava bola značne znečistená od mastnoty a používania. Po presune do reštaurátorského ateliéru bolo realizované kompletné odčalúnenie jednotlivých vrstiev, vrátane kože, ovčieho rúna, slamovej výplne, gurtní a pomocných čalúnnických materiálov.
Jednotlivé konštrukčné segmenty, z ktorých bolo kreslo vyhotovené, boli postupne demontované. Konštrukčné spoje boli očistené od zbytkov gleju a bola zrealizovaná dorezávka rezbárskym detailom na zadnej operadlovej časti. Postupne sa pristúpilo k mechanicko-chemickému odstráneniu pôvodnej šelakovej politúry. Po asanácií boli všetky drevené diely opätovne konštrukčne spojené za pomoci stolárskych zvierok a gurtní. Postupne bolo kreslo prebrúsené, vytmelené a farebne zjednotené domorením.
Na opätovné prečalúnenie kresla bola použitá klasická hovädzia useň s prirodzenými defektmi v požadovanom odtieni. Pôvodná slamená výplň bola nahradená chemicky vyčistenou dobovou africkou trávou, ktorá bola vytvarovaná a prešitá do požadovaného tvaru. Operadlová aj sedadlová časť boli postupne fixované za pomoci čalúnnických klincov, ktoré boli potom prekrývané ozdobnými platinovanými klincami v požadovanom odtieni.
Reštaurovanie historického nábytku finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.