Vizuálne najzaujímavejšou časťou sú kostené dekory jazdeckého sedla. Štyri kostené platničky - dekory hrušiek jazdeckého sedla vykazovali menšie mechanické poškodenia a úbytky, s povrchovým prachovým depozitom. Na prednej rázsoche vľavo, na zadnej rázsoche vpravo a na vnútornom oblúku prednej rázsochy vľavo (v dĺžke 2,5 cm) sa zachovali kostené oblúkové vložky na hranách rázsoch sedla – ako osobitý výtvarný dekor jazdeckého sedla. Na jednej z kostených platničiek vidieť jednorožca, zobrazeného ako vzpínajúci sa na zadných nohách (heraldicky: „jednorožec v skoku“); telo, hriva a chvost koňa, z čela vyrastá rovný roh; symbol čistoty, odvahy a dvorskej lásky. Na druhej strane platničky je gryf , zobrazený v skoku, so zbrojou (pazúry, otvorený zobák s vyplazeným jazykom, v pravici s vytaseným mečom); dolná časť tela – lev so zdvojeným chvostom, horná časť tela – orol s krídlami; symbol pomsty a ochrany. Druhá platnička je opatrená zobrazením jeleňa - dozadu hľadiaci nakročený jeleň, na vnútornej strane je zobrazenie hlavy býka - zobrazená pri pohľade spredu. Kožený sedlový vankúš je ručne zošívaný, s dekoratívnym uplatnením spôsobu výplne (výplň sedlového vankúša ovčím rúnom a kukuričným šúpolím) a jej ohraničenia retiazkovým stehom. Koža bola celkovo povrchovo prešpinená, deformovaná, s mimoriadne veľkým rozsahom mechanických poškodení (oslabenie kože, pretrhnutie, chýbajúce časti), poškodená hmyzom a pravdepodobne aj plesňami, miestami znečistená fľakmi.
V priebehu reštaurovania jazdeckého sedla bolo zistené, že konštrukčne ide o tzv. maďarský typ sedla – tiszafüredský typ, s drevenou sedlovou kostrou – lyžiny a rázsochy, s výstužou pod sedlovým vankúšom surovou kožou (táto sa aplikovala za mokra, v procese schnutia došlo k jej napnutiu, a tak dodala sedlovému vankúšu pružnosť a voľnosť tvarujúc aj posedlie, zároveň prispievala k rovnomernému rozloženiu váhy jazdca na sedlovú kostru), s charakteristickým tvarovaním a výškou rázsoch s hruškami zdobenými zväčša dekorom – v súčasnosti sa tomuto typu sedla najviac približuje sedlo westernové.
Z rozmerov sedla vyplýva, že bolo určené pre jazdca – muža; a pre teplokrvné plemeno koní (na základe tvaru a rozmerov sedlovej komory). Na základe odberu štyroch malých vzoriek dreva zo sedlovej kostry pre vykonanie xylotomickej a dendrochronologickej analýzy sa zistilo, že všetky časti sú vyhotovené z jablone. Kožené časti boli z prifarbovanej jelenej/srnčej kože, výstuž pod vankúšom bola zo surovej hovädzej kože – pergamenu.
Hlavným cieľom reštaurovania bolo prinavrátenie dobrého technického stavu zbierkového predmetu, zabránenie jeho ďalšej deštrukcie použitím vhodných metód obnovy za účelom v čo najvyššej možnej miere spoločensky prezentovať umelecko-historickú a výtvarnú integritu historického jazdeckého sedla z konca 18. storočia, ktoré doposiaľ nebolo vystavené v stálej expozícií múzea.
Reštaurovanie sedla z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.