Gemersko-malohontské múzeum bolo založené 3. septembra v roku 1882, keď v budove pôvodne delostreleckých kasárni na Nám. M. Tompu, profesor biológie na Zjednotenom reformovanom gymnáziu a neskorší prvý riaditeľ múzea Ján Fábry (1830 – 1907) zorganizoval Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy. Táto výstava sa stala základom neskoršieho Gemerského župného múzea, ktoré sa tak stalo na území Slovenska prvým župným múzeom a celkovo piatym najstarším múzeom. Múzeum sa od svojho založenia až do súčasnosti profiluje ako regionálne múzeum dokumentujúce a zachovávajúce prírodné a kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu a v súčasnosti je v zbierkovom fonde múzea evidovaných viac ako 106 000 kusov zbierkových predmetov.
„Pri príležitosti 140. výročia založenia múzea sme pripravili výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea, na ktorej sú návštevníckej verejnosti predstavené zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí,“ informoval Alexander Botoš, vedúci Vedecko-odborného oddelenia Gemersko-malohontského múzea. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.
Na výstave sú prezentované aj zbierkové predmety, ktoré boli podrobené reštaurátorským a konzervátorským zásahom. „Prezentované tak budú zbierkové predmety, ktorých fyzický stav bol veľmi nepriaznivý, hrozil im postupný zánik a vďaka fundovaným zásahom reštaurátorov a konzervátorov získali tieto zbierkové predmety „druhý život“ a stali sa perlou jednotlivých zbierkových fondov,“ uviedol A. Botoš.
Súčasťou výstavy je aj Pop-Up výstava, inštalovaná na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov.
Výstava Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea je rozdelená na samostatné celky, podľa jednotlivých zbierkových fondov. V časti prírodné vedy sú vystavené vzácne zafíry z Hajnáčky. Návštevníci môžu vidieť aj vzorky krásne vyvinutých kryštálov kalcitov, dolomitov, magnezitov, ale aj granátov a ďalších minerálov, ako aj dermoplastické preparáty stavovcov – vtákov.
V časti archeológia sú vystavené nálezy novovekej keramiky, objavené počas archeologického výskumu zaniknutej studne na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote. Prezentované sú aj nálezy stredovekých komorových kachlíc s vyobrazením sv. Barbory, objavených na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Pozornosť na výstave si okrem iného zasluhuje aj unikátny nález kamenného svorníka s maľovanou figurálnou výzdobou, objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku.
Zo zbierkového fondu história sú vystavené zbierkové predmety reštaurované alebo zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia alebo z účelových prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja a osobné predmety, viažuce sa k významným osobnostiam regiónu (historické osoby, umelci, rodáci tohto kraja). Návštevníci si môžu prezrieť obraz s optickým klamom s portrétmi Masaryka, Beneša a Štefánika, zakázané knihy Heineho z koncentračného tábora z Terezína, kožené jazdecké sedlo tzv. uhorského typu z 18. storočia, klasicistickú posteľ sochára Istvána Ferenczyho alebo pozlátené neorokokové zrkadlo rodiny Luzsénszky z konca 19. storočia z Oždian.
V etnologickej časti výstavy boli ako najnovšie zbierkové predmety získané výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave, alebo kolekcia ľudovej hrnčiny, pochádzajúca zo Suchánskej doliny. Na výstave je prezentovaný aj veľký drevený cimbal, ktorý bol reštaurovaný vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia reštaurátorom Jánom Valovičom zo Serede.
V časti výstavy história umenia dominujú vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia zreštaurované veľkorozmerné portréty cisárskeho a kráľovského páru – Alžbety (Sisi) Bavorskej od Kornéla Spányika a Františka Jozefa I. od Lajosa Ábrányiho.
Na výstave je venovaný aj priestor pre menej známe odborné činnosti a fondy múzea, ako archív, fotoarchív, ale i dokumentáciu správy zbierok. Súčasťou výstavy je aj súbor historickej potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej. Múzeum za túto akvizíciu získalo Cenu Pamiatok a múzeí v kategórii Akvizícia za rok 2016.
V časti výstavy venovanej historickému knižničnému fondu zaujme zreštaurovaná zbierka 12 komédií od antického autora Aristofanesa, vydaná v Bazileji v roku 1532.
Na výstave sú prezentované zbierkové predmety, ktoré boli do jednotlivých zbierkových fondov nadobudnuté v poslednom decéniu existencie múzea a sú dokladom akvizičnej činnosti, prostredníctvom ktorej je zachovávané bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo Gemera-Malohontu už neuveriteľných 140 rokov.
PhDr. Alexander Botoš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.