Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea

streda, 07 jún 2023 11:58

Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea ^Doporučený

Napísal(a) S. Holečková

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Galéria obrázkov
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

1. Pohľadnica: Üdvözlet Rozsnyóról / Pozdrav z Rožňavy – synagóga. Vydal Sajó-Vidék, 1911. Zempléni Múzeum Szerencs

Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944

Bohatý zbierkový fond rožňavského Baníckeho múzea, ktorého počiatky zbierkotvornej činnosti siahajú do obdobia začiatku 20. storočia, uchováva množstvo zaujímavých a cenných predmetov viažucich sa k dejinám nášho mesta a k histórii gemerského regiónu.

K jedinečným zbierkam v historickom fonde múzea patria hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave, ktoré dokumentujú jej niekdajšie pôsobenie, život a činnosť. Z nich najvzácnejšie sú práve tie, ktoré sú, žiaľ, už len spomienkou na pôvabnú rožňavskú synagógu.

Synagógu v Rožňave postavil významný rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy podľa projektu Nándora Kunfalviho zo Szegedu (Segedín). Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892.

Trinásť metrov vysoká dvojpodlažná budova s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov. Za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta bola slávnostne otvorená 29. augusta 1893. Stála na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica), v tzv. Horváthovej záhrade, na mieste dnešného parkoviska pred budovou Všeobecnej úverovej banky. Po 2. svetovej vojne slúžila opustená budova synagógy ako sklad nábytku a pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu bola v roku 1958 zbúraná.

K najcennejším zbierkam múzea patrí tabuľa z ružového mramoru – Kniha Mojžišova s Desiatimi božími prikázaniami vysekanými v hebrejskom jazyku. Reliéfne je členená na dve časti, v hornej časti ukončená reliéfnymi poloblúkmi. Pôvodne bola umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia synagógy, v súčasnosti je po reštaurovaní v roku 2022 vystavená v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári. Jej odborné ošetrenie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Kamenná pamätná tabuľa venovaná pamiatke grófky Františky Andrássyovej bola umiestnená v interiéri, vo vstupnej časti synagógy. Okrem krátkeho hebrejského nápisu obsahuje text v maďarskom jazyku: CSIKSZENTKIRÁLY KRASZNAHORKAI ANDRÁSSY FRANCISCA GRÓFNÉ EMLÉKEZETÉRE 1838 – 1902 / Angyali lelked jóságát áldja hálás szívünk És e hely örökké elteli nemes emlékedet (Na pamiatku grófky Františky Andrássyovej z Csikszentkirálya a Krásnej Hôrky 1838 – 1902 / Naše vďačné srdcia žehnajú dobročinnosti tvojej anjelskej duše a toto miesto bude naveky niesť tvoju vznešenú pamiatku). Na počesť dobročinnej Františky dala tabuľu vyhotoviť v roku 1905 židovská náboženská obec v Rožňave.

Pečatidlo rožňavskej židovskej obce z roku 1872 bolo v roku 1912 darované do zbierkového fondu Mestského múzea v Rožňave. V jeho pečatnom poli je v kruhopise nápis v nemeckom jazyku: ROSENAUER IZ. GEMEINDE, v strede dva rovnostranné trojuholníky v tvare šesťcípej hviezdy.

Sederová misa bola vyrobená v 50. – 60. rokoch 19. storočia v kameninovej manufaktúre v Rožňave, pravdepodobne pre významného člena židovskej komunity, resp. židovskej náboženskej obce. Okrúhla misa s vyvýšeným okrajom, s priemerom 33 cm, je zdobená čiernym maľovaným textom v hebrejskom jazyku, s ústredným nápisom v znení: Le Shana Habad BejeRushalaim Shulchan Aruch (budúci rok v Jeruzaleme prestretý stôl). Medzi dvomi štylizovanými zelenými kytičkami sú viditeľné hnedé iniciály PA. Okraj misy je po obvode zdobený jednoduchým hnedým maľovaným motívom. Na dne je značená slepou značkou ROZSNYON 1. Sederová misa sa viaže k židovskému sviatku Pesach, ktorého najdôležitejšou udalosťou je spoločná slávnostná – sederová večera, kedy na prestretom stole dominuje sederová misa so symbolickými pokrmami, vrátane macesu.

Pôsobenie židovskej komunity dokumentuje aj ripsová stuha na veniec vo farbách maďarskej trikolóry zdobená na oboch koncoch pozlátenými strapcami, s textom v bielom pruhu písaným zlatou farbou: halhatatlan harcosának A Rozsnyói Izraelita Hitközség. (Nesmrteľnému bojovníkovi židovská náboženská obec v Rožňave). Vyhotovená bola pravdepodobne pri príležitosti postavenia sochy Lajosa Kossutha v Rožňave v roku 1907.

K zaujímavým predmetom patria aj modlitebné knihy v hebrejskom jazyku z konca 19. a 1. polovice 20. storočia, používané židovskou komunitou pri modlitbách a sklenené pivové fľaše s menom rožňavského veľkoobchodníka s pivom Eugena (Jenő) Rosenblütha z 30. rokov 20. storočia.

Žiaľ, predmetov, ktoré sú dnes jedinečnými pamiatkami dokumentujúcimi činnosť židovskej komunity v Rožňave nie je veľa, sú však o to vzácnejšie. Sú cennou a nenahraditeľnou spomienkou.

Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v historickom fonde Baníckeho múzea boli prezentované aj v rámci cyklu prednášok, ktoré pravidelne organizuje Rožňavský besedný spolok.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Zdroj:

Banícke múzeum v Rožňave, fond História I

Zempléni Múzeum Szerencs

1. Pohľadnica: Üdvözlet Rozsnyóról / Pozdrav z Rožňavy – synagóga. Vydal Sajó-Vidék, 1911. Zempléni Múzeum Szerencs

2. Kniha Mojžišova – Desať božích prikázaní, 1893

3. Tabuľa pamätná, venovaná pamiatke grófky Františky Andrássyovej, 1905

4. Pečatidlo židovskej obce v Rožňave, 1872

5. Misa sederová, výrobok rožňavskej kameninovej manufaktúry, 50. – 60. roky 19. storočia

6. Stuha na veniec s textom

7. Knihy modlitebné židovské, koniec 19. storočia – 1. polovica 20. storočia

8. Fľaše sklenené pivové s menom Eugena Rosenblütha, rožňavského veľkoobchodníka s pivom, 30. roky 20. storočia

Čítať 1593 krát Naposledy zmenené piatok, 09 jún 2023 10:00

Zverejnené v Múzeá

Galéria obrázkov

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12276/hmotne-pamiatky-zidovskej-komunity-v-roznave#sigProGalleriafb5df96df6

Viac z tejto kategórie: « Zreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023 Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším