Autorom knihy je nemecký kňaz Johann Heinrich Bolte (1750-1817). Rozsiahla, 416-stranová kniha obsahuje okrem teoretickej časti prevažne príklady rôznych typov korešpondencie. V minulosti sa štylistike a spôsobu písania listov venovala veľká pozornosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že Bolteho náuka písania listov mala na prelome 18. a 19. storočia viacero revidovaných a doplnených vydaní.
Vystavená je aj zreštaurovaná stará tlač z roku 1621: Marcelli Palingenii Stellati Poetae doctissimi, Zodiacus vitae: hoc est, De Hominis vita, studio ac moribus optime instituendis, Libri XII. (Najučenejší básnik Marcelli Palingenii Stellati : život, filozofia, poézia, kresťanské polemiky... 12 kníh).
Zreštaurované dielo bolo vydané v Bazileji, 78 rokov po autorovej smrti. Útla knižka s rozmermi 13 x 7,5 cm je pomerne rozsiahla. Napísaná je latinkou v latinskom jazyku na 342 stranách. Jej autorom je významný taliansky spisovateľ 16. storočia, Marcellus Palingenius Stellatus (1500-1543), známy aj pod pseudonymom Pietro Angelo Manzoli.
Vo vystavených starých tlačiach sa nezachovali čitateľné vlastnícke záznamy, takže nevieme, komu v minulosti patrili. Hoci pochádzajú z rôznych storočí, obe boli značne poškodené hlavne spráchnivením v hornej časti knižného bloku. Spráchnivenie (rozpad hmoty na prach) bolo spôsobené zatečením kníh (najčastejšie vodou) a ich ponechaním vo vlhkom prostredí. Degradačný proces bol zavŕšený následnou plesňou a zhnitím papiera a knižnej väzby v horných častiach knihy. Okrem toho Palingeniho knihu v minulosti takmer celú „prečítal“ aj červotoč. Chýbajúce časti odborne doplnil a obe staré tlače komplexne zreštauroval v rokoch 2022 - 2023 Mgr. art. Štefan Kocka, člen Komory reštaurátorov na Slovensku.
Zreštaurované staré tlače so sprievodnými reštaurátorskými dokumentáciami budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 31 júla 2023. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea.
Reštaurovanie historických tlačí z verejných zdrojov podporil Fondu na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Mgr. Iveta Krnáčová (knihovníčka GMM)
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.