Do akej miery sa však dá pokračovať v tomto bezcieľnom uspokojovaní? Autor výstavou hovorí, že človek je unudený a unavený z toho, že nepozná autentické veci, žije v tmavej pivnici. Navrhuje, aby sme boli dôslednejší a precíznejší v každodennej realite, a aby sme si svoje sebauvedomenie v realite budovali najprv vzťahom k samým sebe, ale i k svojmu okoliu.
P
ôvodne sa autor tejto výstavy venoval expresionizmu. V súčasnom období jeho tvorba predstavuje spleť geometrickej maľby na plátne, kde sa miestami objavujú figúry. Jeho tvorba odráža zrušenie akýchkoľvek konvencií. Dôraz kladie na materiály a štruktúry, ktoré sú na plátne rôznorodé. Návštevník si dokáže nájsť vzťah rýchlejšie k umeniu, ktoré vie definovať. Abstraktná tvorba človeku stále zostáva cudzia, pretože v nás vyvoláva neurčitosť a hmlistosť. Roland Neupauer nás vyzýva k diskusii s ním. Ako autor výstavy dodal: ,,Je to komunikácia, kedy dávam otázku a očakávam odpoveď. Človek túto moju otázku skrze obrazy buď vníma alebo nevníma.“
Vaše odpovede budeme netrpezlivo očakávať 28. júna 2023 o 17:00 hod. na slávnostnej vernisáži v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí. Výstava potrvá až do 31. augusta 2023.
Erika Hermélyi Gecelovská
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa