Počas piatich dní sa deti vyberú po stopách histórie, archeológie, prírody, umenia a ľudových tradícií regiónu Gemer-Malohont. V rezbárskej dielni sa pod vedením Majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho naučia požívať rytý geometrický ornament, ktorým sa zdobili drevené kyjatické hračky. Navštívia archeologický pamätník kyjatickej kultúry v obci Kyjatice, kde si deti s archeológom múzea vyskúšajú vyhľadávanie a odkrývanie improvizovaných archeologických nálezov. S biologičkou múzea sa naučia spoznávať a rozlišovať naše druhy živočíchov podľa vzhľadu, zvukových prejavov a stôp. V rámci animačného programu Som kronikár sa deti zahrajú na kronikára a počas návštevy Knižnice Mateja Hrebendu sa „vžijú“ do kože nevidiaceho a zoznámia sa s braillovým písmom. V rámci „oživenej histórie“ k výstave Legendárne priateľstvá Petőfiho si vypočujú príhody prostého človeka o tom, ako stretol básnika Petőfiho v Rimavskej Sobote. Deti sa môžu tešiť aj na vychádzkovú jazdu na koči historickou časťou mesta Rimavská Sobota so sprievodným slovom.
Tohtoročné letné aktivity sú venované aj Roku nástennej maľby. S deťmi sa vyberieme po stopách stredovekých fresiek v gotických kostoloch v Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove a Kyjaticiach. V tvorivej dielni si vyrobia drevený obrázok inšpirovaný kazetovými stropmi z kostolov Gotickej cesty.
Cieľom letných aktivít je získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
(lektorka, PR-referentka, kultúrno-výchovná referentka)
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa