Šarlota Bottová (1989) je talentovaná, ktorá žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. Namaľovala ich už takmer dvesto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt, v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017), v Rimavskej Bani, v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote (2020, 2023), v SNM – Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine (2022). Pri svojej tvorbe využíva techniku kreslenia grafitovými ceruzkami, pastelom, akrylovými farbami, pričom jeden obraz pre ňu znamená hodiny práce. Venuje sa kresleniu známych osobností spoločenského, kultúrneho i politického života z domáceho, či zahraničného prostredia, no i bežných ľudí zo svojho okolia. Jej cieľom je na portréte zachytiť emócie a zároveň čo najvernejšie zobraziť podobu osobnosti. Viaceré jej práce boli uverejnené na titulnej strane kultúrno-spoločenských novín Rómov na Slovensku Romano nevo ľil.
Mgr. Ľudmila Pulišová
(etnologička)
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa