Navštevoval školu v Kameňanoch a v Ožďanoch, následne študoval na gymnáziu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Bol rektorom a neskôr kňazom. Pôsobil v Štítniku, Prešove, Kežmarku... Summownj Postylka, súhrnná zbierka kázní s výkladom evanjelií i apoštolských listov, bola jeho vrcholným dielom a prvýkrát bola vydaná v roku 1746. Napísal ju v slovakizovanej češtine, v období, keď bol farárom evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici. V múzeu prezentovaná Summownj Postylka vyšla až po autorovej smrti, v ďalšom vydaní v roku 1779. Vytlačená bola na ručne vyrobenom papieri s použitím písma nazývaného švabach. Rozsiahla, viac než 1 200 stranová kniha mala značne poškodenú väzbu. Z pôvodnej neogotickej, celokoženej hnedej väzby, chránenej knižným kovaním a koženými remienkami, bola zachovaná len časť pokryvu na chrbáte knihy a zadnej knižnej doske s tromi medenými nárožnicami, stredovou puklicou a fragmentom jedného koženého prúžku. Kniha bola celkovo poškodená opotrebovaním, červotočom, plesňou a znečistením.
Ďalšou zreštaurovanou vzácnou slovacikálnou tlačou je vieroučné dielo: Päť kníh o pravom kresťanstve... Jána Arnda: O Prawém Křesťanstwj, Wysoce Oswjceného Požehnané Paměti Muže Jana Arnda Knjžetstwj Luneburgského... paterý Knihy..., z nichžto prwni čtwerý Knihy giž Léta Páně 1617. od bl. P. Kněze Michala Longolia z Německého Gazyka w Český gsau přetlumočené, za tjm Léta Páně 1715. y pátá Kniha skrze bl. P. Matěge Bél k njm připogená... Prvé štyri knihy evanjelického kňaza Jána Arnda preložil z nemčiny Michal Longolius ešte v roku 1617, piatu knihu preložil v roku 1715 slávny Matej Bel. Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo súhrnne vydané v slovakizovanej češtine v roku 1783 v Bratislave.
Zreštaurované boli tiež ďalšie knihy: Dielo doktora teológie Johana Sleidana, vydané vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1672 v latinčine; dielo Franza Gräffera o Perzii, vydané v nemeckom jazyku v Pešti v roku 1823 (ilustrované 14 medirytinami) a Viedenský sekretár pre každodenné prípady od Samuela Riedla, vydaný v nemčine v roku 1788 vo Viedni.
Ďalšie zaujímavosti o zreštaurovaných tlačiach sa dozviete v múzeu.
Vystavené tlače komplexne zreštauroval v rokoch 2023 – 2024 Štefan Kocka, banskobystrický reštaurátor historických písomností a knižných väzieb.
Zreštaurované vzácne tlače so sprievodnými reštaurátorskými dokumentáciami budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 31. marca 2024. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea. Zreštaurovanie vzácnych tlačí z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.