Navštevoval školu v Kameňanoch a v Ožďanoch, následne študoval na gymnáziu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Bol rektorom a neskôr kňazom. Pôsobil v Štítniku, Prešove, Kežmarku... Summownj Postylka, súhrnná zbierka kázní s výkladom evanjelií i apoštolských listov, bola jeho vrcholným dielom a prvýkrát bola vydaná v roku 1746. Napísal ju v slovakizovanej češtine, v období, keď bol farárom evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici. V múzeu prezentovaná Summownj Postylka vyšla až po autorovej smrti, v ďalšom vydaní v roku 1779. Vytlačená bola na ručne vyrobenom papieri s použitím písma nazývaného švabach. Rozsiahla, viac než 1 200 stranová kniha mala značne poškodenú väzbu. Z pôvodnej neogotickej, celokoženej hnedej väzby, chránenej knižným kovaním a koženými remienkami, bola zachovaná len časť pokryvu na chrbáte knihy a zadnej knižnej doske s tromi medenými nárožnicami, stredovou puklicou a fragmentom jedného koženého prúžku. Kniha bola celkovo poškodená opotrebovaním, červotočom, plesňou a znečistením.
Ďalšou zreštaurovanou vzácnou slovacikálnou tlačou je vieroučné dielo: Päť kníh o pravom kresťanstve... Jána Arnda: O Prawém Křesťanstwj, Wysoce Oswjceného Požehnané Paměti Muže Jana Arnda Knjžetstwj Luneburgského... paterý Knihy..., z nichžto prwni čtwerý Knihy giž Léta Páně 1617. od bl. P. Kněze Michala Longolia z Německého Gazyka w Český gsau přetlumočené, za tjm Léta Páně 1715. y pátá Kniha skrze bl. P. Matěge Bél k njm připogená... Prvé štyri knihy evanjelického kňaza Jána Arnda preložil z nemčiny Michal Longolius ešte v roku 1617, piatu knihu preložil v roku 1715 slávny Matej Bel. Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo súhrnne vydané v slovakizovanej češtine v roku 1783 v Bratislave.
Zreštaurované boli tiež ďalšie knihy: Dielo doktora teológie Johana Sleidana, vydané vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1672 v latinčine; dielo Franza Gräffera o Perzii, vydané v nemeckom jazyku v Pešti v roku 1823 (ilustrované 14 medirytinami) a Viedenský sekretár pre každodenné prípady od Samuela Riedla, vydaný v nemčine v roku 1788 vo Viedni.
Ďalšie zaujímavosti o zreštaurovaných tlačiach sa dozviete v múzeu.
Vystavené tlače komplexne zreštauroval v rokoch 2023 – 2024 Štefan Kocka, banskobystrický reštaurátor historických písomností a knižných väzieb.
Zreštaurované vzácne tlače so sprievodnými reštaurátorskými dokumentáciami budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 31. marca 2024. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea. Zreštaurovanie vzácnych tlačí z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a