Mgr. Jana Kušnierová sa narodila v Betliari v učiteľskej rodine. Kladný vzťah rodičov k umeniu sa prejavil aj u nej. Ako dieťa sa učila kresliť a maľovať u školenej výtvarníčky, Bratislavčanky, žijúcej v Betliari, Margaréty Csiskovej. Pod jej vedením sa jej celoživotnou témou stal betliarsky park. Po skončení rožňavského gymnázia študovala na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, odbor výtvarná výchova. Po skončení vysokej školy pracovala vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže ako vedúca kultúrno-umeleckej činnosti a sústredila sa hlavne na výtvarnú oblasť. Podarilo sa jej výrazne pozdvihnúť úroveň výtvarnej výchovy na školách. Neskôr pôsobila na Základnej škole na Zlatej ulici v Rožňave i na rožňavskom gymnáziu, až napokon zakotvila až do dôchodku v rožňavskej Základnej umeleckej škole. Tu mohla najviac uplatniť svoje výtvarné a pedagogické schopnosti. Svedčí o tom aj množstvo jej úspešných absolventov.
Prvou autorskou výstavou Jany Kušnierovej bol Prierez tvorbou (1994) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, nasledovali výstavy: Jeseň v betliarskom parku (1996) vo výstavných priestoroch Múzea Betliar, Výber z tvorby (2001) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Veduty Rožňavy (2009) v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, Poézia vody (2010) a V znamení strelca (2011) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Z rodného kraja (2017) v Kultúrnom dome v Betliari a v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, Špachtľou a štetcom (2019) a Dozrievanie (2024) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Okrem toho sa zúčastňovala spoločných výstav v Rožňave i v Košiciach.
Za mimoriadne úspechy v oblasti výtvarného umenia a za šírenie dobrého mena mesta Rožňava doma i v zahraničí bola v roku 2022 ocenená Cenou mesta Rožňavy.
Na besedu a prehliadku jej obrazov srdečne pozývame.
IČ+MG+MM
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a