Kurátorka výstavy Katarína Balúnová predstavuje autorovu tovrbu: „Martin Kacvinský sa neobmedzuje vopred určeným ideovým zameraním, pracuje skôr intuitívne ako programovo. Vo svojich dielach sa dotýka problematiky entity, nacionalizmu aj rodových otázok. Často sa opakujúce hlavy – masky vyjadrujú existenciálnu krízu jednotlivca aj spoločnosti. Sú neustálym hľadaním (auto)portrétu, ktorý je zároveň maliarskym experimentom. Každá maľba je pre umelca solitér, vybudovaný cez expresívne gesto daného momentu. Typické je popieranie perspektívy a ustálenej kompozície, výrazná až jedovatá farebnosť, kombinácia viacerých techník od olejomaľby, cez akryl, sprej, po papierovú koláž a asambláž. Maľba škvŕn, stekanie farieb, vrstvenie a v neposlednom rade premaľovávanie starších obrazov, je súčasťou samorastlého tvorivého procesu. Umelec reflektuje banálne každodennosti a genius loci spišského regiónu nasiaknutého gotickou tradíciou, kde ukrižovania, tatranské štíty aj plastové kačičky, sú súčasťou tej istej po(d)vedomej reality. V dielach z posledného obdobia sa umelec obracia od figuratívneho zobrazenia k abstrakcii, od expresívnej maľby ku geometrii. To, čo je na prvý pohľad diametrálne odlišné, spája umelcova neustála zvedavosť v možnostiach nového výtvarného prejavu. Výrazná farebnosť sa zjednocuje do línií, optická hra sa sústredí do singulárneho momentu zalomenia. Vzbura tak ustupuje meditácii v rámci novej životnej etapy autora“.
Profil autora
Martin Kacvinský (*1984) študoval v r. 1999 – 2003 na Strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi, odbor Kameňosochárstvo. V r. 2005 – 2006 navštevoval Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, odbor Výtvarná výchova. V r. 2009 – 2015 študoval na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení (AVU) v Banskej Bystrici, u prof. Františka Hodonského a prof. Jána Kudličku, pričom magisterský titul získal pod vedením prof. Štefana Balázsa. Zaradil sa tak ku generácii úspešných absolventov AVU, ktorí momentálne pôsobia v regióne ako Zuzana Kacvinská, Tomáš Cetera, Adam Macko, Martin Kudla, či Ján Frančák. Martin Kacvinský pracuje v médiu maľby, kresby a objektu. V r. 2013 – 2016 organizoval prezentácie súčasného mladého umenia v rámci projektu weKLADY post‐gallery v Spišskej Novej Vsi. Pôsobí v hudobnej skupine Ničiteľ, ktorá vystupovala v susedných krajinách (CZ, HUN, PL) a v Slovinsku a Chorvátsku. Venuje sa tiež tvorbe obalov na hudobné nosiče. Jeho tvorba bola uvedená na niekoľkých výstavách na Slovensku a diela sú zastúpené v zbierke Galérie umelcov Spiša. Link: https://martin-kacvinsky-art.webnode.sk/
PhDr. Erika Hermelyi Gecelovská
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a