Kurátorka výstavy Katarína Balúnová predstavuje autorovu tovrbu: „Martin Kacvinský sa neobmedzuje vopred určeným ideovým zameraním, pracuje skôr intuitívne ako programovo. Vo svojich dielach sa dotýka problematiky entity, nacionalizmu aj rodových otázok. Často sa opakujúce hlavy – masky vyjadrujú existenciálnu krízu jednotlivca aj spoločnosti. Sú neustálym hľadaním (auto)portrétu, ktorý je zároveň maliarskym experimentom. Každá maľba je pre umelca solitér, vybudovaný cez expresívne gesto daného momentu. Typické je popieranie perspektívy a ustálenej kompozície, výrazná až jedovatá farebnosť, kombinácia viacerých techník od olejomaľby, cez akryl, sprej, po papierovú koláž a asambláž. Maľba škvŕn, stekanie farieb, vrstvenie a v neposlednom rade premaľovávanie starších obrazov, je súčasťou samorastlého tvorivého procesu. Umelec reflektuje banálne každodennosti a genius loci spišského regiónu nasiaknutého gotickou tradíciou, kde ukrižovania, tatranské štíty aj plastové kačičky, sú súčasťou tej istej po(d)vedomej reality. V dielach z posledného obdobia sa umelec obracia od figuratívneho zobrazenia k abstrakcii, od expresívnej maľby ku geometrii. To, čo je na prvý pohľad diametrálne odlišné, spája umelcova neustála zvedavosť v možnostiach nového výtvarného prejavu. Výrazná farebnosť sa zjednocuje do línií, optická hra sa sústredí do singulárneho momentu zalomenia. Vzbura tak ustupuje meditácii v rámci novej životnej etapy autora“.
Profil autora
Martin Kacvinský (*1984) študoval v r. 1999 – 2003 na Strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi, odbor Kameňosochárstvo. V r. 2005 – 2006 navštevoval Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, odbor Výtvarná výchova. V r. 2009 – 2015 študoval na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení (AVU) v Banskej Bystrici, u prof. Františka Hodonského a prof. Jána Kudličku, pričom magisterský titul získal pod vedením prof. Štefana Balázsa. Zaradil sa tak ku generácii úspešných absolventov AVU, ktorí momentálne pôsobia v regióne ako Zuzana Kacvinská, Tomáš Cetera, Adam Macko, Martin Kudla, či Ján Frančák. Martin Kacvinský pracuje v médiu maľby, kresby a objektu. V r. 2013 – 2016 organizoval prezentácie súčasného mladého umenia v rámci projektu weKLADY post‐gallery v Spišskej Novej Vsi. Pôsobí v hudobnej skupine Ničiteľ, ktorá vystupovala v susedných krajinách (CZ, HUN, PL) a v Slovinsku a Chorvátsku. Venuje sa tiež tvorbe obalov na hudobné nosiče. Jeho tvorba bola uvedená na niekoľkých výstavách na Slovensku a diela sú zastúpené v zbierke Galérie umelcov Spiša. Link: https://martin-kacvinsky-art.webnode.sk/
PhDr. Erika Hermelyi Gecelovská
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.