štvrtok, 03 júl 2025 20:19

Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu  – Predmet mesiaca júl Doporučený

Napísal(a) A. Botoš
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa  od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách. 

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.  

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu. 

Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá  bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvýkrát v 4. tisícročí  pred Kr. v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kr. do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie, a do Indie, odkiaľ sa dostáva  do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.

Aplikácia grafitu v keramickej produkcii doby laténskej je charakteristická predovšetkým pre strednú dobu laténsku. Keramika s obsahom grafitu sa v dobe laténskej vyskytuje predovšetkým na území strednej a čiastočne juhovýchodnej Európy. Používanie grafitovej keramiky bolo obľúbené z dôvodu jej vynikajúcich úžitkových vlastností (dobrá  tepelná vodivosť, nepriepustnosť tekutín pri príprave pokrmov). Tento druh keramiky bol určite aj hodnotný a cenený, dokladom toho sú snahy o opravu poškodených grafitových keramických nádob prostredníctvom železných skôb a obručí. 

Nálezy prezentovanej  grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu pochádzajú  zo Včeliniec, z polohy Feketesár a z  Hodejova – Várhegy (Hradný vrch).  



Alexander Botoš

archeológ Gemersko-malohontského múzea

 

Čítať 103 krát Naposledy zmenené štvrtok, 03 júl 2025 21:35

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!