Projekt #4museums vznikol ako spoločná iniciatíva štyroch významných inštitúcií – Gemersko-malohontského múzea, Rímskeho hradu v Iži, Miklušovej väznice v Košiciach a kaštieľa Máthé vo Vásárosnamény v Maďarsku. Ich spoločným cieľom je revitalizácia kultúrnych objektov, ich obnova, digitalizácia, zvýšenie atraktivity a najmä zavedenie interaktívnych výstavných foriem, ktoré reflektujú trendy múzejnej prezentácie 21. storočia. V prípade Gemersko-malohontského múzea ide 
o komplexnú rekonštrukciu stálej expozície z roku 1979, ktorá bude doplnená o moderné technologické riešenia, ako sú dotykové obrazovky, 4D zážitky, videomapping či trojjazyčný sprievod (SK, HU, ENG). Zároveň budú obnovené chodby, toalety a vykurovanie na druhom nadzemnom podlaží, čím sa výrazne zvýši kvalita poskytovaných služieb a komfort návštevníkov i zamestnancov. Projekt postupuje podľa harmonogramu, je hotová projektová dokumentácia aj účinné stavebné povolenie. Samotné práce by mali začať v priebehu budúceho roka.
Nová stála expozícia bude vychádzať z časovej osi, pričom dôraz bude kladený na prezentáciu prírodného a kultúrneho bohatstva historického regiónu Gemera-
Malohontu a najvzácnejších zbierok 143-ročného Gemersko-malohontského múzea V Rimavskej Sobote. Súčasťou projektu sú aj odborné workshopy, múzejno-pedagogické aktivity, konferencia „Muzeológia v 21. storočí“ a propagačné aktivity zamerané na prilákanie nových návštevníkov, vrátane systému cezhraničných poukážok, ktoré podporia kultúrnu výmenu a turistickú mobilitu medzi Slovenskom a Maďarskom.
Projekt tak prináša nielen obnovu kultúrnych pamiatok, ale aj nový impulz pre rozvoj regiónu. Modernizované múzeum bude výrazným prínosom pre zachovanie kultúrnej identity, zlepšenie služieb a zvýšenie turistickej atraktivity územia. Nová expozícia by mala byť sprístupnená v lete 2027.
PhDr. Éva Kerényi, PhD., riaditeľka múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a