Cenné informácie autor dopĺňa aj dobovými zábermi, fotografiami z východného frontu i s opisom, ktoré sa takisto zachovali v pozostalosti vojaka. Jeho poznámky zo zajateckého tábora si zaslúžia osobitnú pozornosť. Na základe tohto osobného spisu, ktorý je súčasťou archívu Gemersko-malohontského múzea, dnes môžeme verne rekonštruovať bežný život rakúsko-uhorského vojaka-dôstojníka v ruskom zajateckom tábore i politickú situáciu dobového Ruska v posledných rokoch I. svetovej vojny. Napriek tomu, že vydaním prepisu múzeum sprístupnilo tento cenný, doposiaľ nedostupný osobný archívny prameň širokej verejnosti, príbeh Haynika dátumom 31. december 1917 neskončil. Odhalenia okolností návratu vojaka z ruského zajatia do Rimavskej Soboty sme sa dočkali až v roku 2023, keď bol počas inventarizácie historickej knižnice múzea nečakane objavený štvrtý, posledný Haynikov denník, pochádzajúci z roku 1918, o ktorom sa predpokladalo, že je stratený. V poznámkach písaných v ruskom kalendári, štýlom podobným predchádzajúcim zošitom, náš hlavný hrdina informuje o živote v tábore, politických správach, finančných účtoch a svojich plánoch do budúcna, a potom rozpráva o svojom dobrodružnom návrate domov, až kým 27. júla 1918 nedorazil do Rimavskej Soboty. Po Brestlitovskej mierovej zmluve bol Géza Haynik prevezený zo zajateckého tábora do Moskvy, odkiaľ bol vymenený ako vojnový invalid, potom prevezený do nemocnice v Žiline, odkiaľ sa cez Banskú Bystricu vrátil domov. Kruh sa teda uzavrel štvrtým a posledným fragmentom denníka. Dúfame, že verejnosť si bude môcť prečítať kompletný štvorzväzkový denník v druhom vydaní publikácie už v blízkej budúcnosti.
Autorka tlačovej správy: PhDr. Éva Kerényi, PhD.
(historička, riaditeľka múzea)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a