a prostredníctvom programu IÚI – MIRRI Program Slovensko. Vďaka tomu sa zrekonštruuje celé druhé poschodie múzea, vrátane chodieb a sociálnych zariadení.
„Gemer-Malohont patrí medzi najkrajšie regióny nášho kraja a je známy svojím bohatým historickým aj prírodným dedičstvom. Naším cieľom je, aby sa toto múzeum stalo moderným miestom, ktoré dokáže návštevníkom priblížiť jedinečnosť regiónu atraktívnym a zážitkovým spôsobom. Zároveň je tento projekt výborným príkladom toho, ako môže fungovať regionálna aj cezhraničná spolupráca. Vďaka programu Interreg dokážeme spoločne s partnermi z Maďarska rozvíjať kultúrne dedičstvo, ktoré nás spája a ukazovať, že európska spolupráca má veľmi konkrétne výsledky priamo v regiónoch,“ uviedol predseda kraja Ondrej Lunter.
Rekonštrukcia sa týka stálej expozície z roku 1979, ktorá prejde kompletnou modernizáciou. Návštevníci sa v budúcnosti môžu tešiť na nové interaktívne prvky, dotykové obrazovky, videomapping, 4D zážitky či na trojjazyčného sprievodcu v slovenčine, maďarčine a angličtine. Modernizácia sa dotkne aj technického zázemia – obnovia sa chodby, toalety aj vykurovanie na druhom nadzemnom podlaží.
„Naše múzeum má 144-ročnú tradíciu a spravuje mimoriadne cenné a raritné múzejné zbierky, ktoré dokumentujú prírodné a kultúrne dedičstvo a bohatstvo historického regiónu Gemera a Malohontu. Rekonštrukciou stálej expozície by bola zároveň z pohľadu turizmu jedinečným a bezkonkurenčným kultúrnym centrom pohraničnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja s Maďarskom,“ povedala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Éva Kerényi.
Projekt vznikol ako spoločná iniciatíva štyroch partnerských inštitúcií zo Slovenska a Maďarska, a to Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Rímskeho hradu v Iži, Miklušovej väznice v Košiciach a kaštieľa Máthé v maďarskom meste Vásárosnamény. Ich cieľom je obnova historických objektov, digitalizácia zbierok a zavádzanie moderných foriem prezentácie kultúrneho dedičstva.
Prípravné práce v Rimavskej Sobote zahŕňali aj architektonicko-historický pamiatkový výskum, ktorý pomohol odkryť jednotlivé stavebné fázy budovy – od jej pôvodnej funkcie kasární až po dnešné múzeum. Výsledky výskumu sú podkladom pre pripravovanú rekonštrukciu.
Počas tlačovej konferencie mali hostia možnosť vidieť aj menej známu, no mimoriadne dôležitú časť práce múzejníkov – odborné balenie a dočasné uskladnenie exponátov, ktoré musia byť pred stavebnými prácami starostlivo chránené.
Realizácia projektu prebieha od januára 2025 a potrvá do júna 2027. Samotné stavebné práce sa začali v marci 2026, pričom nová stála expozícia by mala byť návštevníkom sprístupnená v lete 2027.
Počas rekonštrukcie bude múzeum fungovať v obmedzenom režime. Od 2. marca 2026 do 30. júna 2027 bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote čiastočne uzavreté. Obnova sa dotkne vlastivednej expozície, expozície zakladateľa a prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho, a expozície venovanej Slovenskému národnému povstaniu. Dočasné výstavy však zostávajú pre verejnosť prístupné. Múzeum zároveň počas rekonštrukcie znižuje vstupné o 50 % ako poďakovanie návštevníkom za ich trpezlivosť počas prebiehajúcich prác.
#gmmuzeum
#bbsk
#InterregHUSK
#4museums
#BuildingPartnership
#EuropeanUnion
#crossbordercooperation
#regionaldevelopment
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13176/gemersko-malohontske-muzeum-sa-meni-na-moderne-kulturne-centrum#sigProGalleriafad48598b6
Mgr. Vanesa Čierna,
odborná referentka pre komunikáciu/asistentka predsedu BBSK
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.