a prostredníctvom programu IÚI – MIRRI Program Slovensko. Vďaka tomu sa zrekonštruuje celé druhé poschodie múzea, vrátane chodieb a sociálnych zariadení.
„Gemer-Malohont patrí medzi najkrajšie regióny nášho kraja a je známy svojím bohatým historickým aj prírodným dedičstvom. Naším cieľom je, aby sa toto múzeum stalo moderným miestom, ktoré dokáže návštevníkom priblížiť jedinečnosť regiónu atraktívnym a zážitkovým spôsobom. Zároveň je tento projekt výborným príkladom toho, ako môže fungovať regionálna aj cezhraničná spolupráca. Vďaka programu Interreg dokážeme spoločne s partnermi z Maďarska rozvíjať kultúrne dedičstvo, ktoré nás spája a ukazovať, že európska spolupráca má veľmi konkrétne výsledky priamo v regiónoch,“ uviedol predseda kraja Ondrej Lunter.
Rekonštrukcia sa týka stálej expozície z roku 1979, ktorá prejde kompletnou modernizáciou. Návštevníci sa v budúcnosti môžu tešiť na nové interaktívne prvky, dotykové obrazovky, videomapping, 4D zážitky či na trojjazyčného sprievodcu v slovenčine, maďarčine a angličtine. Modernizácia sa dotkne aj technického zázemia – obnovia sa chodby, toalety aj vykurovanie na druhom nadzemnom podlaží.
„Naše múzeum má 144-ročnú tradíciu a spravuje mimoriadne cenné a raritné múzejné zbierky, ktoré dokumentujú prírodné a kultúrne dedičstvo a bohatstvo historického regiónu Gemera a Malohontu. Rekonštrukciou stálej expozície by bola zároveň z pohľadu turizmu jedinečným a bezkonkurenčným kultúrnym centrom pohraničnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja s Maďarskom,“ povedala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Éva Kerényi.
Projekt vznikol ako spoločná iniciatíva štyroch partnerských inštitúcií zo Slovenska a Maďarska, a to Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Rímskeho hradu v Iži, Miklušovej väznice v Košiciach a kaštieľa Máthé v maďarskom meste Vásárosnamény. Ich cieľom je obnova historických objektov, digitalizácia zbierok a zavádzanie moderných foriem prezentácie kultúrneho dedičstva.
Prípravné práce v Rimavskej Sobote zahŕňali aj architektonicko-historický pamiatkový výskum, ktorý pomohol odkryť jednotlivé stavebné fázy budovy – od jej pôvodnej funkcie kasární až po dnešné múzeum. Výsledky výskumu sú podkladom pre pripravovanú rekonštrukciu.
Počas tlačovej konferencie mali hostia možnosť vidieť aj menej známu, no mimoriadne dôležitú časť práce múzejníkov – odborné balenie a dočasné uskladnenie exponátov, ktoré musia byť pred stavebnými prácami starostlivo chránené.
Realizácia projektu prebieha od januára 2025 a potrvá do júna 2027. Samotné stavebné práce sa začali v marci 2026, pričom nová stála expozícia by mala byť návštevníkom sprístupnená v lete 2027.
Počas rekonštrukcie bude múzeum fungovať v obmedzenom režime. Od 2. marca 2026 do 30. júna 2027 bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote čiastočne uzavreté. Obnova sa dotkne vlastivednej expozície, expozície zakladateľa a prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho, a expozície venovanej Slovenskému národnému povstaniu. Dočasné výstavy však zostávajú pre verejnosť prístupné. Múzeum zároveň počas rekonštrukcie znižuje vstupné o 50 % ako poďakovanie návštevníkom za ich trpezlivosť počas prebiehajúcich prác.
#gmmuzeum
#bbsk
#InterregHUSK
#4museums
#BuildingPartnership
#EuropeanUnion
#crossbordercooperation
#regionaldevelopment
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13176/gemersko-malohontske-muzeum-sa-meni-na-moderne-kulturne-centrum#sigProGalleriafad48598b6
Mgr. Vanesa Čierna,
odborná referentka pre komunikáciu/asistentka predsedu BBSK
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.