Manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave bola dôležitou súčasťou priemyselných dejín mesta i gemerského regiónu a zastáva významné miesto v priemyselných dejinách na území Slovenska. Svojou výrobnou činnosťou sa zapísala aj do umeleckej histórie Rožňavy. Zanechala bohaté dedičstvo v podobe predmetov, ktoré sú výsledkom šikovnosti, nápaditosti, umu a vkusu jej vtedajších zamestnancov.
Projekt s názvom Výrobky kameninovej manufaktúry v Rožňave – akvizícia bol zameraný na nákup devätnásť kusov rožňavských kameninových výrobkov, s cieľom kvalitatívne a kvantitatívne obohatiť historickú zbierku Baníckeho múzea v Rožňave o vzácne produkty miestnej manufaktúry a vhodne rozšíriť sortiment jej výrobkov evidovaných v múzeu.
Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia bolo realizáciou spomínaného projektu do historickej zbierky rožňavského múzea nadobudnutých devätnásť kusov jedinečných predmetov, ktoré sú výsledkom výrobného procesu kameninovej manufaktúry v Rožňave a neoddeliteľnou súčasťou jej pútavej histórie. Štyri misy, jeden krčah, jedna malá váza, jeden obraz, dva obedáre a desať tanierov z druhej polovice 19. storočia a z prvých rokov 20. storočia dnes dokumentujú jej existenciu. Predstavujú bohaté dedičstvo, ktoré je vzácnym prameňom k dejinám rožňavskej kameninovej manufaktúry a svedectvom jej bohatej výrobnej činnosti.
Akvizícia spomínaných výrobkov predstavuje prínos z hľadiska nielen regionálnych dejín, ale aj z hľadiska dejín manufaktúrneho obdobia na území Slovenska. Vytvára sa tak väčší a bohatší priestor pre dôkladnejšiu a komplexnejšiu prezentáciu činnosti manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave, v snahe poukázať na jej významné miesto v priemyselných dejinách na území Slovenska.
Vďaka týmto zbierkam sa podarilo obohatiť a vhodne rozšíriť sortiment rožňavských kameninových výrobkov evidovaných v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave o ďalšie vzácne predmety, a tak dokumentovať, uchovávať a šíriť historické a kultúrne hodnoty a bohaté dejiny mesta Rožňava a gemerského regiónu a zároveň prezentovať krásu a rôznorodosť pestrej škály kameninových výrobkov z Rožňavy.
K prezentácii tohto, z hľadiska regionálnej histórie, výnimočného kultúrneho dedičstva prispeje aj pripravovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave, ktorej otvorenie je plánované v júni 2026. Histórii rožňavskej kameninovej manufaktúry a jej výrobkom bude venovaný priestor aj formou prednášok a v rámci múzejno-pedagogických aktivít.
Názov projektu: "Výrobky kameninovej manufaktúry v Rožňave – akvizícia". Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Projekt spolufinancuje Košický samosprávny kraj.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13191/akvizicia-vyrobkov-kameninovej-manufaktury-v-roznave#sigProGalleria1379909910
Na fotografiách:
1. Misa z jemnej kameniny s bohatým rastlinným motívom so zlátením, 1891 – 1894
2. Krčah z jemnej kameniny s bohatým kvetinovým a viničovým motívom, s monogramom JD, 1894
3. Váza malá s dvoma hranatými uchami z jemnej kameniny, s motívom motýľa a kvetinovým dekorom, 1850 – 1875
4. Obedár z jemnej kameniny, s dvoma hranatými uchami, 1875 – 1891
5. Obraz nástenný z jemnej kameniny s kvetinovým motívom a vyvýšeným fialovým okrajom, 1891 – 1894
6. Tanier hlboký z jemnej kameniny s motívom hrozna v košíku, 1894 – 1905
Sylvia Holečková

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-