Narodila sa v roku 1850 v Rimavskej Sobote (jej rodný dom sa stal významnou pamätihodnosťou mesta, ktorý sa dá nájsť aj na mnohých starých fotografiách a pohľadniciach) a už v mladosti sa vydala na hereckú dráhu.
Jej talent, prirodzený prejav a výnimočný spevácky hlas jej rýchlo priniesli uznanie. Počas svojej kariéry dosiahla najväčšie úspechy najmä v ľudových hrách, no výrazne sa presadila aj v operetách a činohre. Ako členka súboru Národného divadla a neskôr Ľudového divadla (Népszínház) získala celonárodnú popularitu a patrila k najobľúbenejším umelkyniam svojej doby. Jej herectvo sa vyznačovalo prirodzenosťou, citovou presvedčivosťou a hlbokým porozumením ľudovým postavám. Blaha Lujza nebola len výnimočnou herečkou, ale aj symbolom celej jednej epochy maďarskej kultúry. 23. mája 1894 vystúpila aj v rodnom meste, v Rimavskej Sobote v reštaurácii Huszár na Huszárskom (dnes Tompovom) námestí.
Preslávila sa v činohre Červená peňaženka.
Pamätná kniha rozprávajúca životný príbeh a divadelnú kariéru významnej herečky, bola vydaná v roku 1896 v Budapešti, v tlačiarni Rózsavölgyiho a partnera.
Autorom publikácie bol Gyula Kéry, a predslov ku knihe napísal legendárny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Kniha je bohato ilustrovaná (so 67 dobovými fotografiami), rôznymi grafikami, iniciálami a obsahuje aj noty a texty piatich piesní, ktoré napísala samotná herečka, a ktoré počas svojej kariéry predniesla. Publikácia, ktorá sa do zbierok Gemersko-malohontského múzea dostala zo súkromného vlastníctva manželov Vallóovcov z Rimavskej Soboty, je fascinujúcim dokumentom doby a dôležitým svedectvom o živote a dráhy tejto významnej maďarskej herečky, rodáčky z Rimavskej Soboty.
Autor tlačovej správy: Mgr. Igor Kerepesi, historik múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a