„Finisážou výstavy uzavrieme prezentáciu výtvarných diel našich študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus. Súčasťou tohto záverečného stretnutia je aj tvorivý workshop, ktorým sa symbolicky rozlúčime s Rožňavou. Účastníci workshopu sa oboznámia s modernou, jednoduchšou, no zároveň veľmi efektnou verziou tradičnej techniky ebru. Počas tvorivého stretnutia si vyskúšajú prácu s farbami a naučia sa vytvárať originálne vzory na vodnej hladine, ktoré následne prenesú na papier. Workshop ponúka priestor na experimentovanie, tvorivosť a vznik jedinečných výtvarných diel,“ uviedol zástupca riaditeľa školy Mátyás Ónodi.
Na podujatie je potrebné sa prihlásiť vopred, kapacita podujatia je obmedzená.
Tešíme sa na všetkých študentov!
PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
Poznámka MG – prevzaté z Ebru Art | Fascinujúca maliarska technika z Orientu
Ebru Art je fascinujúca orientálna maliarska technika, ktorá je rozšírená od oblasti Anatólie ďalej do strednej Ázie. Technika farieb „plávajúcich na hladine vody“ sa prvýkrát objavila v 15. storočí v strednej Ázii. V Turecku je táto umelecká výtvarná technika veľmi populárnou dodnes.
Celý postup spočíva v opatrnom nanášaní farieb na vodnú hladinu, následne sa špeciálnymi štetcami upravujú do rôznych tvarov a nakoniec sa odtlačí na papier, vyzerá to na prvý pohľad zložito a takmer neuveriteľne. Iste, dokonalé maliarske diela vyžadujú cvik a zvládnutie techniky, ale vytvoriť jednoduchšie obrazy nie je až tak zložité.
Dnes sa táto umelecká technika častokrát sa používa aj pri tuningu automobilov, motocyklov, prilieb a pod.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a