23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch múzea uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo.“ Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.
Práve táto tematika inšpirovala aj program podujatia Noc múzeí, ktorý sa ponesie v duchu stredoveku. Návštevníci sa tak symbolicky vydajú na cestu časom – čaká ich atmosféra dávnych čias, tematický program, sprievodné aktivity i tvorivé dielne, ktoré priblížia život, umenie a každodennosť stredovekého sveta.
V podaní Stredovekého spolku Rytieri Vir Fortis sme si pre malých i veľkých pripravili predstavenie s názvom „Žán, dnes budeš líška“. Tešiť sa môžete na šermiarsko-divadelnú rozprávku o nenažraných služobníkoch hradnej panej, ktorí sa snažia vykrútiť z problémov, ktoré si sami spôsobili.
Milovníkov tanca potešia stredoveké tance, ktoré prezentuje združenie Vir Fortis netradičnou formou prostredníctvom scénok. Stredoveký tanec nie je len pohybom do rytmu, ale aj fascinujúcim pohľadom do spoločenského života našich predkov. V tomto období sa tanec vyvíjal v dvoch paralelných líniách – ako nespútaná ľudová zábava na jarmokoch a dedinských slávnostiach a ako vysoko štylizovaná dvorská etiketa na hradoch a šľachtických sídlach. A keďže je charakteristickým znakom stredovekých tancov ich kolektívny charakter, chýbať nebude ani zábavná výučba tanca pre divákov.
Podobne významným hosťom a účinkujúcim na tohtoročnom podujatí Noc múzeí bude vokálny súbor Gregoriana z Košíc, ktorý pravidelne účinkuje pri latinských bohoslužbách v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Programový koncept svojho vystúpenia postavil vokálny súbor Gregoriana na troch pilieroch: východiskom je gregoriánsky chorál ako základná báza sakrálneho spevu, z ktorej organicky vyrastajú ďalšie vrstvy – diela vokálnej polyfónie objavené v slovenských archívoch a múzeách, siahajúce až pred rok 1700. Túto historickú líniu konfrontujú s tvorbou žijúcich skladateľov z rôznych krajín, čím vytvárajú priestor, v ktorom sa stretáva stáročná tradícia s aktuálnym hudobným myslením. Cieľom je predstaviť duchovnú hudbu ako živý organizmus, ktorý si napriek premenám času uchováva svoju hĺbku a kontinuitu.
Po zotmení uvidíme v podaní Stredovekého spolku Rytieri Vir Fortis ohňovú šou, kde sa unikátne spája cirkusové umenie, moderný tanec a akrobacia, a hlavnú úlohu zohráva živel ohňa. Toto komplexné scénické predstavenie v kombinácii s gradujúcou hudbou vytvárajú pre diváka nezabudnuteľný vizuálny zážitok. Podujatie Noc múzeí a Galérií uzavrieme už tradične baterkovou prehliadkou výstavy Gotická cesta – Európske dedičstvo.
Okrem toho sme si pre návštevníkov pripravili pestrý sprievodný program. Na nádvorí múzea sa môžu tešiť na stredoveký remeselný jarmok, repliku stredovekého stanu, výstavu stredovekých štítov a vlajok, tvorivé dielne, ako napr. kaligrafiu a pečatenie, či výstavu zbraní a zbrojí s obliekaním divákov do zbroje, ale aj rytiersku dráhu pre deti.
Organizátori a zamestnanci všetkých srdečne pozývajú do priestorov Gemersko-malohontského múzea 23.mája 2026 o 16:00 hodine!
Mgr. Szilvia Tóth,
PR manažérka

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-