piatok, 04 september 2026 10:08
Košický kraj si uctí tradíciu baníctva. Banícke múzeum v Rožňave otvorí vynovenú expozíciu Doporučený
Napísal(a) R. Šimko
Najväčší sviatok baníkov v regióne prinesie tento rok významnú novinku. Banícke múzeum v Rožňave si pripomenie tradície baníckeho remesla pietnym aktom, sprievodom a celodenným programom pre verejnosť. Súčasťou osláv bude slávnostné otvorenie zmodernizovanej speleologickej časti Expozície prírody Slovenského krasu s novými interaktívnymi prvkami.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, oslávi sviatok baníctva – Deň baníkov. Podujatie sa uskutoční v stredu 9. septembra 2026 od 10.00 do 15.00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel.
Program otvorí tradičný sprievod k pamätníku baníckej práce za zvukov baníckej dychovky a slávnostné kladenie vencov. Nasledovať bude bohatý sprievodný program pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.
„V spolupráci s našimi partnerskými župnými organizáciami pripravujeme viaceré zážitkové stanoviská, na ktorých si účastníci vyskúšajú prácu geológov či baníkov, odvezú sa banským vláčikom a objavia množstvo ďalších zaujímavostí. Teší ma aj účasť knižnice, ktorá mladým bádateľom priblíži banícke povolanie prostredníctvom kníh a publikácií, ako aj zapojenie Gemerského osvetového strediska, ktoré v našom regióne dlhodobo odvádza kvalitnú prácu,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.
Virtuálna cesta do hlbín Slovenského krasu
Vrcholom Dňa baníkov bude slávnostné otvorenie modernizovanej časti Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je venovaná jaskyniam a jaskyniarstvu.Nová speleologická expozícia vznikla aj vďaka finančnej podpore Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré na jej realizáciu poskytlo 79 993 eur z programu Podpora najmenej rozvinutých okresov.
„Banícke múzeum v Rožňave pod vedením nového riaditeľa pokračuje v modernizácii svojich expozícií a prináša návštevníkom nové dôvody na návštevu Gemera. Osobitne oceňujem, že sa múzeu darí úspešne prepájať viaceré zdroje financovania a realizovať projekty, ktoré spájajú ochranu kultúrneho dedičstva s modernými technológiami. Vďaka tomu vznikajú atraktívne priestory, ktoré oslovujú širokú verejnosť aj mladú generáciu,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Tradície inšpirujú inovácie aj v podzemí
Nové technológie v expozícii boli financované aj z internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie 2026, ktorá projekt podporila sumou 45 000 eur.
Vďaka nej pribudnú v expozícii interaktívne prvky o jaskyniach – priestore, ktorý kedysi slúžil ľuďom ako úkryt aj domov. Návštevníci si nasadia okuliare pre rozšírenú realitu a s audiokomentárom sa virtuálne prejdú Domicou a Jasovskou jaskyňou.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Viac informácií o expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach nájdete na www.banmuz.sk a na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a TikTok pod profilom @banmuz.sk.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.