piatok, 04 september 2026 10:08
Košický kraj si uctí tradíciu baníctva. Banícke múzeum v Rožňave otvorí vynovenú expozíciu Doporučený
Napísal(a) R. Šimko
Najväčší sviatok baníkov v regióne prinesie tento rok významnú novinku. Banícke múzeum v Rožňave si pripomenie tradície baníckeho remesla pietnym aktom, sprievodom a celodenným programom pre verejnosť. Súčasťou osláv bude slávnostné otvorenie zmodernizovanej speleologickej časti Expozície prírody Slovenského krasu s novými interaktívnymi prvkami.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, oslávi sviatok baníctva – Deň baníkov. Podujatie sa uskutoční v stredu 9. septembra 2026 od 10.00 do 15.00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel.
Program otvorí tradičný sprievod k pamätníku baníckej práce za zvukov baníckej dychovky a slávnostné kladenie vencov. Nasledovať bude bohatý sprievodný program pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.
„V spolupráci s našimi partnerskými župnými organizáciami pripravujeme viaceré zážitkové stanoviská, na ktorých si účastníci vyskúšajú prácu geológov či baníkov, odvezú sa banským vláčikom a objavia množstvo ďalších zaujímavostí. Teší ma aj účasť knižnice, ktorá mladým bádateľom priblíži banícke povolanie prostredníctvom kníh a publikácií, ako aj zapojenie Gemerského osvetového strediska, ktoré v našom regióne dlhodobo odvádza kvalitnú prácu,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.
Virtuálna cesta do hlbín Slovenského krasu
Vrcholom Dňa baníkov bude slávnostné otvorenie modernizovanej časti Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je venovaná jaskyniam a jaskyniarstvu.Nová speleologická expozícia vznikla aj vďaka finančnej podpore Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré na jej realizáciu poskytlo 79 993 eur z programu Podpora najmenej rozvinutých okresov.
„Banícke múzeum v Rožňave pod vedením nového riaditeľa pokračuje v modernizácii svojich expozícií a prináša návštevníkom nové dôvody na návštevu Gemera. Osobitne oceňujem, že sa múzeu darí úspešne prepájať viaceré zdroje financovania a realizovať projekty, ktoré spájajú ochranu kultúrneho dedičstva s modernými technológiami. Vďaka tomu vznikajú atraktívne priestory, ktoré oslovujú širokú verejnosť aj mladú generáciu,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Tradície inšpirujú inovácie aj v podzemí
Nové technológie v expozícii boli financované aj z internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie 2026, ktorá projekt podporila sumou 45 000 eur.
Vďaka nej pribudnú v expozícii interaktívne prvky o jaskyniach – priestore, ktorý kedysi slúžil ľuďom ako úkryt aj domov. Návštevníci si nasadia okuliare pre rozšírenú realitu a s audiokomentárom sa virtuálne prejdú Domicou a Jasovskou jaskyňou.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Časť týchto technologických prvkov bude využitá aj v pripravovanej výstave o živote a diele speleológa Miroslava Hujdiča, ktorá bude otvorená 17. septembra 2026 a priblíži jeho prínos k poznávaniu a dokumentovaniu krasového podzemia Gemera. Po jej ukončení budú všetky interaktívne zariadenia natrvalo umiestnené v speleologickej časti expozície.
Viac informácií o expozíciách, aktuálnych a pripravovaných podujatiach nájdete na www.banmuz.sk a na sociálnych sieťach Facebook, Instagram a TikTok pod profilom @banmuz.sk.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
Róbert Šimko – manažér marketingu a komunikácie
Banícke múzeum v Rožňave
POZNÁMKA: Fotografia nižšie bola vyhotovená majiteľom stránky Ondrejom Dobošom začiatkom 50. rokov 20. storočia na oslavách Dňa baníkov v Rožňavskom Bystrom. V tom čase bola spomínaná obec ešte strediskom baníctva, kde našlo zamestnanie množstvo vyučených i nevyučených baníkov zo širokého okolia. Dnes je to už dávna história a baníctvo v obci i v okolí zaniklo. Na snímke sú účastníci osláv zľava: manželia z Honiec, baník z Honiec, Tomko báči U Kušeru, ďalší neznámy baník zo susedných Honiec. Na obrázku je tiež Bysträn Ľudovít Tomko. Na pravej strane sú vtedajší baníci Peter Kvačan a Ondrej Dorkin - Dóbis z Rožňavského Bystrého. Fotografia bola zhotovená na dnes už neexistujúcom dvore, kde sa slávnosť uskutočnila, v pozadí s bývalou budovou notárskeho úradu, ktorá ešte v tom čase slúžila aj ako kinosála. Pred ňou krytá studňa s kolesovým hriadeľom. Okno za ňou patrilo vtedy Miestnemu národnému výboru. Dvor bol zaplnený ďalšími podobnými stolmi a zúčastnenými baníkmi ako tento. Autor mal v tom čase okolo 10 rokov! O to je fotografia cennejšia. Ak niekoho na fotografii poznáte, napíšte na e-mailovú adresu: . Rád mená doplním.
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13382/kosicky-kraj-si-ucti-tradiciu-banictva-banicke-muzeum-v-roznave-otvori-vynovenu-expoziciu#sigProGalleria8c0d269353
Zverejnené v
Múzeá
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a