a ako väčšina židovských rodín prišli o všetko. „Chcela som si tieto plavky nechať, strážila som ich ako oko v hlave. Nosila som ich všade so sebou a aj v tých najhorších časoch mi pripomínali krásne chvíle v Bar Kochba Bratislava,“ hovorí o plavkách pani Adlerová. „Boli a sú pre mňa symbolom sily a nepoddajnosti,“ dodáva.
Plavecký klub Bar Kochba Bratislava bol založený v roku 1929, predsedom bol Dr. Viliam Lénart. Bol to prvý židovský plavecký klub v hlavnom meste a stretávali sa v ňom desiatky mladých ľudí. Klub dosiahol aj vo svete pozoruhodné úspechy. Už v roku 1931 bol Pavol Šteiner držiteľom československého rekordu na 100m voľným spôsobom, neskôr držiteľom 38 čs. rekordov. Ako reprezentant ČSR vo vodnom póle sa aktívne zúčastnil OH 1928 v Amsterdame a na ME 1931 bol s mužstvom piaty. Počas existencie klubu BKB jeho plavci vytvorili, resp. zlepšili vyše 60 celoštátnych rekordov a reprezentovali československé plávanie na medzinárodných pretekoch. V roku 1936 bol klub postihnutí sankciami, pretože jeho plavci sa odmietli zúčastniť na berlínskej olympiáde. Veľká časť z nich sa zachránila tým, že emigrovali zo Slovenska. Medzi nimi aj Marta Krállová, ktorá si zo Slovenska nezobrala nič iné, len svoje plavky BKB.
Plavky pani Krállovej sú v Múzeu židovskej kultúry, na Židovskej ulici 17. v Bratislave, k nahliadnutiu denne, okrem soboty od 11. do 17. hodiny.
Artur Šturmankin

































SNM – Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici 17. v Bratislave sa zameriava na vývin duchovnej a hmotnej židovskej kultúry a dokumentáciu holokaustu na Slovensku. Jeho snahou je zachrániť pred zničením, zabudnutím alebo vývozom do zahraničia trojrozmerné judaiká, dokumenty, obrazy či spomienkové predmety a prezentovať ich širokej verejnosti formou expozícií a výstav. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a