Už 8. ročník Slávnosti ruží sa 6. 7. júna 2015 uskutoční o záchranu mauzólea Chotekovcov – jedinečnej stavby architektúry z konca 19. storočia na Slovensku v areáli kaštieľa, kde je ako posledná žijúca príslušníčka rodu v Dolnej Krupej pochovaná aj „Ružová grófka“.
Na Slávnosti ruží 2015 budú predstavené historické odrody, ktoré kvitli aj v ružovej záhrade v Dolnej Krupej. Prvá a vzácna ruža Rosengräfin Marie Henriette (Ružová grófka Mária Henrieta) – ktorá je výsledkom šľachtiteľského úsilia nemeckej firmy Kordes – v sebe spája tri najcennejšie vlastnosti ruží: zdravé listy, krásu kvetov a intenzitu vône. Je o to cennejšia, že je len tretou novinkou v poradí skupiny voňavých ruží – pomenovaných ako Parfuma. Kvet s menom grófky mal svetovú premiéru na Slávnosti ruží už v roku 2013 a tento rok ho návštevníci budú môcť obdivovať rozkvitnutý na záhone novovznikajúceho rozária. Odroda je pre záujemcov pripravená aj na predaj v kvetinovom stánku.
Z ďalších druhov budú pre návštevníkov počas dvoch dní vystavené ruže Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej, Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, Rosa Klubu Zvolen, Slovenskej ružiarskej spoločnosti Pridunajsko, Botanickej záhrady Bratislava, Arboréta Borová Hora pri Zvolene a obyvateľov a pestovateľov ruží z obce Dolná Krupá.
V hudobnom programe Hudba ruží bude mať premiéru Sonáta pre komorný a sláčikový orchester a klavír autora skladby Romana Galvánka, v interpretácii absolventov ZUŠ J. Kresánka z Bratislavy. Verejnosti sa predstavia aj hudobné skupiny: Krupanské zvony, Súbor renesančnej hudby, Folklórna skupina Karpatskí valaškári z Dolnej Krupej pod vedením Jozefa Slobodu s piesňami prezentujúcimi autentický folklór malokarpatského regiónu, Folklórna skupina Dolnoorešanka z Dolných Orešan, Rocková skupina ADEPT z Malženíc, Folklórna skupina Mazúrovci z Košolnej.
V priestoroch kaštieľa SNM-Hudobného múzea a v jeho areáli si návštevníci môžu prezrieť stále expozície a výstavy: Karol Elbert – skromný lyrik swingu, Eugen Suchoň – obrazová galéria, Trinástu komnatu Márie Henriety Chotekovej, Kaštieľ Dolná Krupá a jeho sedem divov, Pamätnú izbu rodiny Albrechtovcov a Pamätník Ludviga van Beethovena. Na miestach posledného odpočinku Chotekovcov v mauzóleu si účastníci slávnosti pietnou spomienkou uctia pamiatku grófky Márie Henriety.
V sobotu 6. júna od 13.00 do 18.00 bude voľný vstup aj do medovinárstva Apimed v blízkosti kaštieľa, s jedinečnou príležitosťou nahliadnuť do priestorov, kde sa vyrába medovina a možnosťou ochutnať 8 druhov tohto nápoja.
Termín a miesto konania
6. – 7. júna 2015, Kaštieľ v Dolnej Krupej
Organizátori podujatia
SNM-Hudobné múzeum a Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej
Vystavovatelia
Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej. Sloven¬ská národná ružiarska spoločnosť, Rosa Klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť Pridunajsko, Stredná záhradnícka škola Piešťany, Botanická záhrada Bratislava, Tvorsad Trnava; Arborétum Borová Hora, Arborétum Mlyňany, obyvatelia a pestovatelia ruží z obce Dolná Krupá.
Podujatie finančne podporili
Ministerstvo kultúry SR, Hudobný fond, OZ Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Choteko¬vej, Trnavský samosprávny kraj - predseda Ing. Tibor Mikuš, Apimed Dolná Krupá
Partneri podujatia
generálny partner SNM: Poštová banka, a.s., mediálny partner SNM: TA SR, OZ Korompa, Zámek Veltrusy, SOŠ Rakovice, SOŠZ Piešťany, Obec Dolná Krupá, Národný Trust – Víkend otvorených parkov a záhrad
Podrobný program Slávnosti ruží 2015
na www.snm.sk, facebook – Slovenská národná ružiarska spoločnosť
Zuzana Vášáryová
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.