Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa vojenskej prehliadky nezúčastnil, by mal do mesta pricestovať neskôr popoludní a pri hlavnom pamätníku 2. svetovej vojny sa stretnúť s veteránmi slávnej bitky, ako aj navštíviť večerné spomienkové podujatia.
Vicepremiér okrem iného vo svojom príhovore vyzdvihol oživenie vojenského priemyslu v krajine. "Všetci nepriatelia a potenciálni útočníci by si to mali všimnúť, pochopiť a uvedomiť si," konštatoval Rogozin.
Vojenská prehliadka vo Volgograde bola oveľa skromnejšia ako tradičné oslavy ukončenia vojny, konajúce sa každoročne v Moskve 9. mája. Televízna stanica Rosija 24 uviedla, že na prehliadke sa zúčastnilo približne 200 veteránov Stalingradskej bitky.
Stalingrad pochoval nemecké nádeje na víťazstvo
Bitka pri Stalingrade sa začala 17. júla
Kapituláciu poľného maršala vojaci znovu predviedli vo štvrtok v rámci prvého dňa osláv 70. výročia. Na slávnostiach sa zúčastňujú delegácie z desiatok krajín.
Šesťmesačná bitka o Stalingrad bola zlomovým bodom celej druhej svetovej vojny. Hitler chcel dobyť mesto, nazvané podľa sovietskeho vodcu, a využiť to ako dôležité symbolické víťazstvo.
Namiesto toho však Nemecko utrpelo ťažké straty, jedny z najhorších počas celej vojny. Do vlasti sa vrátilo iba 6000 z približne 91.000 nemeckých vojakov, ktorí boli zajatí.
(zdroj: TA3)
{jcomments on}


























Mesto Volgograd sa pri príležitosti 70. výročia stalingradskej bitky dočasne vrátilo k vtedajšiemu názvu. Vyvrcholením osláv bola vojenská prehliadka a prezentácia historickej aj súčasnej vojenskej techniky. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a