sťahovavé. Väčšina jedincov populácií, ktoré obývajú lesy, trávi zimu v južnej a západnej Európe – prevažne v Taliansku a Francúzsku. Ale hlavne samce z populácií obývajúcich mestá prezimujú u nás.
Hniezdo si stavajú na kríkoch a stromoch väčšinou nižšie nad zemou, ale v meste zahniezdia často aj v kvetináči alebo na okne. Samce si teritórium obhajujú zvučným a melodickým spevom, do ktorého občas zakomponujú aj zvuky z okolia – napríklad zvonenie mobilných telefónov. Ich spev si môžete vypočuť aj v stálej expozícii múzea. Nenápadne sfarbená samička znesie do hniezda zvyčajne 4 – 5 vajíčok, ktoré zahrieva približne 14 dní. Ďalších 12 – 14 dní sa obaja rodičia starajú o mláďatá na hniezde a po tomto období mláďatá hniezdo opustia, aj keď ešte nevedia lietať. Rodičia sa o ne naďalej starajú a kŕmia ich ešte približne dva týždne. Keď ich v tomto období nájdeme, neobávajme sa o ne, aj keď vyzerajú ako opustené. Ich rodičia sú nablízku. Drozdy čierne sa živia hlavne dážďovkami a iným hmyzom, ale aj mäkkými plodmi, bobuľami.
Na Slovensku nie sú ohrozené, na zimoviskách v južnej Európe ich však z tradície stále lovia. Väčšina okrúžkovaných drozdov čiernych hlásených z týchto oblastí je žiaľ zastrelených.
Mgr. Monika Gálffyová
biologička GMM
{jcomments on}


























Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zbierkové predmety z oblasti prírodných vied. Dva z nich, dermoplastické preparáty samca a samice drozda čierneho (Turdus merula), sú predmetmi mesiaca apríl. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a