v Lučivnej. Nález zlatého drôtu v roku 1772 z Teplice pri Poprade, v roku 1774 z Popradu a z Lučivnej.
Nález z Teplice pozostával zo zlatého drôtu sformovaného ako ozdoba na hlavu. Tento nález bol zaslaný ako dar Márii Terézii do Viedne. Popradský nález z roku 1782 uvádza vo svojom topografickom popise popradskej kotliny Samuel Augustíny ab Hortis. Bol nájdený na popradskom Zamčisku pri Kvetnici, pri vytínaní starých pňov a koreňov v roku 1774. Pozostával z hrudy zlatého drôtu.
V prvej polovici 19. storočia vydala archeologická komisia maďarskej akadémie vied v Budapešti „Sprievodcu umeleckými starožitnosťami so zvláštnym pohľadom na Maďarsko.“ Medzi inými sú uvedené aj praveké náleziská zo Spišskej župy. Uvádza sa tu aj Poprad, kde bola nájdená zlatá niť a Spišská Teplica. Rozsiahly príspevok Ľudovíta V. Riznera o náleziskách starožitností v Uhrách, v ktorom opisuje známe archeologického lokality zo Spiša. Samuel Weber, významný regionálny historik, tiež zaznačil niekoľko pravekých nálezov, objavených náhodne v minulosti, občanmi Spišskej Belej. Spomína, že na začiatku 19. stor. tamojší občan G. Lingsch našiel značné množstvo zlatého drôtu, ktorý sa mu pri oraní zachytil na brány a ktorý neskôr predal za 60 rakúskych florénov. Ďalej uvádza, že v roku 1830 sa našlo množstvo bronzovej suroviny s hmotnosťou 2,5 kg.
Dobová tlač sa zmieňuje v roku 1880 o objave archeologických pamiatok z Popradu –Matejoviec, ktoré boli zničené, pretože skočili v zlievarni. Pozoruhodný prelom nastáva v 19. storočí, keď prírodné vedy zažívajú nový rozmach. Začínajú sa výskumy osídlenia pravekého človeka. Na Spiši je v tomto čase archeológia spojená s menami priekopníkov Floriana Rómera, Samuela Rotha, Alexandra Münicha, Michala Greisigera.
Výstava pozostáva z hromadných archeologických nálezov z obdobia eneolitu a bronzovej doby. Doplnená je pokladmi mincí z Batizoviec, Spišskej Teplice a Lomničky (okres Stará Ľubovňa). Vystavované predmety pochádzajú zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade a Múzea v Kežmarku. Je určená širokej laickej verejnosti a žiakom základných a stredných škôl, ako vhodné doplnenie učiva dejepisu.
Výstava: Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012
Trvanie výstavy: 18.7.2013 - 21.9.2014 (výstava predĺžená)
Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu - konzervácia 2008-2012“ prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.
Výstava: Slovenské národné povstanie pod Vysokými Tatrami
Trvanie výstavy: 26.8.2014 – 6.9.2014
Výstava pri príležitosti 70. výročia SNP bude prezentovať rozhodujúce momenty príprav a priebehu SNP s dôrazom na podtatranský región. Návštevník získa podrobnejšie informácie o organizátoroch Povstania, povstaleckých veliteľoch, vojenských jednotkách a obranných bojoch, Kežmarskej posádke, úlohe popradského letiska, zdravotníckom zabezpečení Povstania. Nebudú chýbať údaje o partizánskych skupinách a ich veliteľoch, sovietskom vzdušnom moste na pomoc SNP, nacistických represáliách a obetiach SNP.
Výstava je pripravená v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade.
Letná čitáreň 2014
Otvorená: júl – august, každú stredu od 15.00 do 19.00 h
Podtatranské múzeum v Poprade opäť otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň v priestoroch átria budovy múzea v Poprade na Vajanského ul. 72/4.
Čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú stredu od 15.00 – 19.00 h. Návštevníci budú mať možnosť posedieť si v príjemnom prostredí po holým nebom, kde im bude k dispozícii množstvo publikácii z fondu muzeálnej knižnice. Ponuka zahŕňa najnovšie čísla regionálnych periodík, publikácie z edičnej činnosti múzea, ako aj najnovšie prírastky do fondu knižnice. Pre návštevníkov je pripravený zoznam literatúry z ktorého si môžu vybrať, ale v prípade konkrétnych požiadaviek a pri dodržaní pravidiel ochrany fondu, môžu študovať aj literatúru mimo ponuky.
V prípade nepriaznivého počasia budeme naše služby poskytovať v priestoroch študovne muzeálnej knižnice.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
V mesiaci júl a august prebehnú v Letnej čitárni tieto prednášky:
9. júl 2014 (streda) 20.00 h
100. výročie vypuknutia 1. svetovej vojny. Politická situácia v Rakúsko - Uhorsku na jej začiatku.
Prednášajúci: Mgr. Pavol Minarčák, Ph.D. Podtatranské múzeum v Poprade
23. júl 2014 (streda) 20.00 h
Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Prednáška spojená s prezentáciou novej knihy a autogramiádou autora.
Prednášajúci: Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc., Katedra archeológie FF UK Bratislava
6. august 2014 (streda) 20:00 h
SNP pod Vysokými Tatrami.
Prednáška pri príležitosti 70. výročia SNP.
Prednášajúci: Marcel Maniak, OV SZPB Poprad
20. august 2014 (streda) 20:00 h
Pecha Kucha Night
Živá prezentácia architektov, dizajnérov, výtvarných umelcov, teoretikov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia a ďalších zaujímavých kultúrnych a spoločenských projektov a iniciatív.
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
Poprad Vajanského 72/4:
pondelok: zatvorené
utorok - piatok: 9.00 - 17.00 h
sobota - nedeľa: 13.00 - 17.00 h
Z prevádzkových dôvodov sa upravujú otváracie hodiny v Podtatranskom múzeu v Poprade – Spišskej Sobote do konca septembra takto:
utorok - piatok: 10.00 - 14.00 h
pondelok, sobota, nedeľa: zatvorené
V prípade záujmu, sa môžu skupiny v počte nad 15 osôb nahlásiť na prehliadku múzea aj mimo stanovených otváracích hodín okrem pondelka
(v čase 9.00 - 16.00 h, sobota - nedeľa: 13.00 – 16.00 h), najneskôr 3 dni dopredu na tel. č.: 052/77 21 924 do 14. 00 hod. príp. na e –mail: sekretariát @muzeumpp.sk
Aktuálne informácie o výstavách, podujatiach sa dozviete na webovej stránke múzea www.muzeumpp.sk.
PhDr. Magdaléna Bekessová

































Aj pre Gemerčanov je región Spiša častejšie navštevovaný, lebo je zaujímavý pre svoje historické objekty, nálezy i miesta aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Využívame preto príspevok, ktorý nám ponúklo Podtatranské múzeum v Poprade. Snáď vám tento materiál poskytne aspoň približne návod, kde a ako pripraviť si svoj výlet do tohto susedného regiónu.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-