v Lučivnej. Nález zlatého drôtu v roku 1772 z Teplice pri Poprade, v roku 1774 z Popradu a z Lučivnej.
Nález z Teplice pozostával zo zlatého drôtu sformovaného ako ozdoba na hlavu. Tento nález bol zaslaný ako dar Márii Terézii do Viedne. Popradský nález z roku 1782 uvádza vo svojom topografickom popise popradskej kotliny Samuel Augustíny ab Hortis. Bol nájdený na popradskom Zamčisku pri Kvetnici, pri vytínaní starých pňov a koreňov v roku 1774. Pozostával z hrudy zlatého drôtu.
V prvej polovici 19. storočia vydala archeologická komisia maďarskej akadémie vied v Budapešti „Sprievodcu umeleckými starožitnosťami so zvláštnym pohľadom na Maďarsko.“ Medzi inými sú uvedené aj praveké náleziská zo Spišskej župy. Uvádza sa tu aj Poprad, kde bola nájdená zlatá niť a Spišská Teplica. Rozsiahly príspevok Ľudovíta V. Riznera o náleziskách starožitností v Uhrách, v ktorom opisuje známe archeologického lokality zo Spiša. Samuel Weber, významný regionálny historik, tiež zaznačil niekoľko pravekých nálezov, objavených náhodne v minulosti, občanmi Spišskej Belej. Spomína, že na začiatku 19. stor. tamojší občan G. Lingsch našiel značné množstvo zlatého drôtu, ktorý sa mu pri oraní zachytil na brány a ktorý neskôr predal za 60 rakúskych florénov. Ďalej uvádza, že v roku 1830 sa našlo množstvo bronzovej suroviny s hmotnosťou 2,5 kg.
Dobová tlač sa zmieňuje v roku 1880 o objave archeologických pamiatok z Popradu –Matejoviec, ktoré boli zničené, pretože skočili v zlievarni. Pozoruhodný prelom nastáva v 19. storočí, keď prírodné vedy zažívajú nový rozmach. Začínajú sa výskumy osídlenia pravekého človeka. Na Spiši je v tomto čase archeológia spojená s menami priekopníkov Floriana Rómera, Samuela Rotha, Alexandra Münicha, Michala Greisigera.
Výstava pozostáva z hromadných archeologických nálezov z obdobia eneolitu a bronzovej doby. Doplnená je pokladmi mincí z Batizoviec, Spišskej Teplice a Lomničky (okres Stará Ľubovňa). Vystavované predmety pochádzajú zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade a Múzea v Kežmarku. Je určená širokej laickej verejnosti a žiakom základných a stredných škôl, ako vhodné doplnenie učiva dejepisu.
Výstava: Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012
Trvanie výstavy: 18.7.2013 - 21.9.2014 (výstava predĺžená)
Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu - konzervácia 2008-2012“ prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.
Výstava: Slovenské národné povstanie pod Vysokými Tatrami
Trvanie výstavy: 26.8.2014 – 6.9.2014
Výstava pri príležitosti 70. výročia SNP bude prezentovať rozhodujúce momenty príprav a priebehu SNP s dôrazom na podtatranský región. Návštevník získa podrobnejšie informácie o organizátoroch Povstania, povstaleckých veliteľoch, vojenských jednotkách a obranných bojoch, Kežmarskej posádke, úlohe popradského letiska, zdravotníckom zabezpečení Povstania. Nebudú chýbať údaje o partizánskych skupinách a ich veliteľoch, sovietskom vzdušnom moste na pomoc SNP, nacistických represáliách a obetiach SNP.
Výstava je pripravená v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade.
Letná čitáreň 2014
Otvorená: júl – august, každú stredu od 15.00 do 19.00 h
Podtatranské múzeum v Poprade opäť otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň v priestoroch átria budovy múzea v Poprade na Vajanského ul. 72/4.
Čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú stredu od 15.00 – 19.00 h. Návštevníci budú mať možnosť posedieť si v príjemnom prostredí po holým nebom, kde im bude k dispozícii množstvo publikácii z fondu muzeálnej knižnice. Ponuka zahŕňa najnovšie čísla regionálnych periodík, publikácie z edičnej činnosti múzea, ako aj najnovšie prírastky do fondu knižnice. Pre návštevníkov je pripravený zoznam literatúry z ktorého si môžu vybrať, ale v prípade konkrétnych požiadaviek a pri dodržaní pravidiel ochrany fondu, môžu študovať aj literatúru mimo ponuky.
V prípade nepriaznivého počasia budeme naše služby poskytovať v priestoroch študovne muzeálnej knižnice.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
V mesiaci júl a august prebehnú v Letnej čitárni tieto prednášky:
9. júl 2014 (streda) 20.00 h
100. výročie vypuknutia 1. svetovej vojny. Politická situácia v Rakúsko - Uhorsku na jej začiatku.
Prednášajúci: Mgr. Pavol Minarčák, Ph.D. Podtatranské múzeum v Poprade
23. júl 2014 (streda) 20.00 h
Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Prednáška spojená s prezentáciou novej knihy a autogramiádou autora.
Prednášajúci: Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc., Katedra archeológie FF UK Bratislava
6. august 2014 (streda) 20:00 h
SNP pod Vysokými Tatrami.
Prednáška pri príležitosti 70. výročia SNP.
Prednášajúci: Marcel Maniak, OV SZPB Poprad
20. august 2014 (streda) 20:00 h
Pecha Kucha Night
Živá prezentácia architektov, dizajnérov, výtvarných umelcov, teoretikov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia a ďalších zaujímavých kultúrnych a spoločenských projektov a iniciatív.
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
Poprad Vajanského 72/4:
pondelok: zatvorené
utorok - piatok: 9.00 - 17.00 h
sobota - nedeľa: 13.00 - 17.00 h
Z prevádzkových dôvodov sa upravujú otváracie hodiny v Podtatranskom múzeu v Poprade – Spišskej Sobote do konca septembra takto:
utorok - piatok: 10.00 - 14.00 h
pondelok, sobota, nedeľa: zatvorené
V prípade záujmu, sa môžu skupiny v počte nad 15 osôb nahlásiť na prehliadku múzea aj mimo stanovených otváracích hodín okrem pondelka
(v čase 9.00 - 16.00 h, sobota - nedeľa: 13.00 – 16.00 h), najneskôr 3 dni dopredu na tel. č.: 052/77 21 924 do 14. 00 hod. príp. na e –mail: sekretariát @muzeumpp.sk
Aktuálne informácie o výstavách, podujatiach sa dozviete na webovej stránke múzea www.muzeumpp.sk.
PhDr. Magdaléna Bekessová
































Aj pre Gemerčanov je región Spiša častejšie navštevovaný, lebo je zaujímavý pre svoje historické objekty, nálezy i miesta aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Využívame preto príspevok, ktorý nám ponúklo Podtatranské múzeum v Poprade. Snáď vám tento materiál poskytne aspoň približne návod, kde a ako pripraviť si svoj výlet do tohto susedného regiónu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-