a murárske práce.
Prenos vzácnej pece
Posledným (a najhodnotnejším) zbierkovým predmetom, ktorý sa ešte nachádzal v objekte, bola vzácna poľná šachtová pec z 11.-12. storočia. Tento starý typ pece sa používal na redukciu železných rúd od antického obdobia až po 13. storočie a je to jediný originálny exponát tohto druhu v slovenských múzeách. Keďže sa jedná o vzácny a veľmi krehký predmet, jeho prenos bol o to náročnejší. Z jej pôvodného miesta (kde stála od roku 1995), sa pec za pomoci posuvných plošín preniesla pred vchod objektu, odkiaľ ju za pomoci žeriavu preložili na korbu nákladného automobilu. Automobilom bola pec bezpečne prevezená a uložená v externom sklade. Počas trvania celej rekonštrukcie bude uskladnená v priaznivých podmienkach priestorov firmy Vertikal-Solid, s. r. o., za čo majiteľovi touto cestou ďakujeme.
Ide sa na rekonštrukciu


Práce na rekonštrukcii objektu prebiehajú v plnom prúde. Vnútorné omietky objektu sú obité po strop, čím sa odkrylo pôvodné murivo z tehál s krásnymi prekladmi na priečkach. Po strhnutí pôvodnej podlahy (smolou lepených parkiet),vysekávaním za pomoci tesárskeho kladivka a pajsera, začalo vykopávanie podlahy mini bagrom. Zároveň prebieha odstraňovanie pôvodnej plechovej strešnej krytiny vysekávaním (po kusoch), na ktorú sa potom natiahne drôtená vrstva na kontaktnú fóliu, na ktorú pôjde plechová valcovaná krytina (titán-zinok), ako aj výmena veľmi poškodených strešných trámov. Po dokončení obíjania omietok nasleduje demontáž starých elektrických káblov a ich následná výmena. Po ich výmene dostanú priestory nové stierky, obklady, podlahu, priečky. Intenzívne začala aj práca na výstavbe prístavby galérie. V hrubom obvodovom murive sa pomaly vynára otvor, ktorý bude spájať pôvodný objekt s jeho novou prístavbou a začali sa aj práce na základoch.
Petronela Potoczká


































Po presťahovaní všetkých zbierkových predmetov z objektu expozície baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave, šopy a depozitárov a po príprave areálu nádvoria konečne nastal čas na stavebné rekonštrukčné práce. Po ukončení procesu verejného obstarávania a následnej kontrole, ktoré prebiehalo niekoľko mesiacov, bol objekt 20.7.2015 odovzdaný dodávateľovi, ktorým je združenie SMS Kapa Sentinel: Stavby Mostov Slovakia, a. s. Realizácia projektu má byť ukončená do konca januára 2016 a postup práce bude kontrolovať investor, ktorým je Košický samosprávny kraj. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a