kúpeľom „mikve“ a svetskou budovou. Tieto zachované stavby sú doplnené množstvom originálnych objektov, ako sú náhrobky, rukopisy a celosvetovo jedinečný Erfurtský poklad. Spolu ponúkajú cenné priblíženie každodenného života židovskej komunity, rovnako ako aj spolužitie židov a kresťanov v stredovekých mestách. Na žiadnom inom mieste nie je zhromaždených toľko výnimočných a autentických svedectiev, ktoré sú historicky späté. Erfurt je vynikajúcim príkladom ranného rozkvetu stredoeurópskej židovskej kultúry pred tým, než bol brutálne narušený vyvražďovaním „Čiernou smrťou“ v polovici 14. storočia. Z tohto dôvodu sa mesto Erfurt snaží o zaradenie na zoznam svetového dedičstva Unesco.
Osem panelov ponúka prehľad o meste Erfurt ako takom a tiež o jednotlivých zložkách jeho jedinečného židovského dedičstva. Texty sú v hebrejčine a angličtine, s prekladom do slovenčiny, zameriavajú sa na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti a približujú vzťahy s vedeckou komunitou v Izraeli. Nedávne znovu objavovanie a intenzívny vedecký výskum významne rozšíril doterajšie poznatky o židovskom osídlení a kultúrnych dejinách raného a neskorého stredoveku. 
Množstvo autentického architektonického dedičstva môže byť uvedené do kontextu s predchádzajúcim štádiom výskumu, vyhotoveným predovšetkým na základe písomných prameňov. Na druhej strane, materiálne svedectvo, ako sú napríklad Erfurtské hebrejské rukopisy, vyvolali celý rad nových otázok. Pri ich riešení môžeme očakávať, že v nadchádzajúcich rokov odpovede prinesú ďalšie poznatky a pohľady na židovsko@európske dejiny.
Výstava Židovské stredoveké dedičstvo mesta Erfurt je v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží 2 v Bratislave prístupná od 2. do 25. júla 2013.
A. Šturmankin
{jcomments on}

































Novú panelovú výstavu Židovské stredoveké dedičstvo mesta Erfurt uvedie Slovenské 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a