Keď sa povie Noc v múzeu, niektorí si predstavia film, v ktorom ožívajú exponáty, voľne sa pohybujú po chodbách a rozprávajú svoj príbeh. Noc v múzeu nie je len názov filmu. Je to najmä pomenovanie celoeurópskeho podujatia realizovaného s cieľom predstaviť kultúrne dedičstvo národa a krajiny, poukázať na význam jeho ochrany a oddychovou formou predstaviť činnosť múzea a jeho dôležitosť pre uchovávanie informácií budúcim generáciám.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov a informácií.
Gemersko-malohontské múzeum sa tradične predstaví komentovanou prehliadkou stálej vlastivednej expozície a výstav a bohatým sprievodným programom. Riaditeľka múzea - PhDr. Oľga Bodorová, slávnostným príhovorom otvorí podujatie v sobotu 21. mája o 18.00 hodine na nádvorí múzea.
Výstava Tornaľa – Dobogó. Významné archeologické nálezisko z doby bronzovej Vás zavedenie do obdobia doby bronzovej do mestečka Tornaľa (poloha Dobogó), kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších pohrebísk pilinskej a kyjatickej kultúry. Na výstave budú vôbec prvý krát vystavené hrobové nálezy pochádzajúce zo všetkých archeologických výskumov, vykonaných na tomto pohrebisku. Prvé archeologické nálezy zistil generál Radola Gajda v roku 1923. Ďalší archeologický výskum, v roku 1959, vykonal profesor Gejza Balaša. V rokoch 1966 a 1968 pohrebisko kompletne preskúmal profesor Václav Furmánek z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý Vám ako hosť večera môže o výskumoch osobne porozprávať. Na pohrebisku bolo odkrytých celkom 280 hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry. Predpokladá sa, že na základe koncentrácie hrobov a plochy pohrebiska, mohlo byť na tomto pohrebisku uložených najmenej 10 000 hrobov.
V spolupráci s Liptovskou galériou Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši Vám predstavíme jedného z najvýznamnejších osobností umenia z prelomu 19. a 20.
storočia v Uhorsku – maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). Vystavené budú náčrty a skice z maliarových denníkov – skicárov, v ktorých môžeme rozpoznať autorovu snahu o zaznamenanie daných momentov, okolitého prostredia, osôb a nálad vo forme vizuálneho denníka. Výstavou Ladislav Mednyánszky: Kresba chceme poukázať na priateľský vzťah Ladislava Mednyánszkeho s Oliverom a Margitou Gömöry zo Širkoviec, čoho dôkazom je osobná korešpondencia medzi
maliarom a Oliverom Gömörym, do ktorej budete môcť nahliadnuť.
Okrem uvedených výstav si môžete pozrieť aj tretiu, aktuálnu výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá zachytáva pestrosť, krásu a rôznorodosť výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry, sprístupnenú 5. mája pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota. Hosťom večera bude Dr. h. c. prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc., popredný slovenský a európsky uznávaný archeológ. Václav Furmánek sa narodil v roku 1942 v Ostrave – Vítkoviach. S vyznamenaním vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, odbor archeológia. Po ukončení štúdií sa zamestnal v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre, kde pracuje dodnes. Viedol množstvo záchranných a archeologických výskumov v rôznych oblastiach Slovenska, predovšetkým v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont (Tornaľa, Radzovce, Drňa, Pinciná, Kyjatice, Včelince, Cinobaňa). Jeho bohatá publikačná činnosť predstavuje 19 monografií, 265 vedeckých a odborných publikácií, správy, recenzie, články na internete a populárno-vedné príspevky. Citačný index Václava Furmánka prekročil 2500 citácií, pričom viac ako polovica sú zahraničné ohlasy. Ako vedecký pracovník a odborník je členom viacerých komisií a aktívne sa podieľa na domácej i zahraničnej vedeckej spolupráci. Je autorom a realizátorom archeologického skanzenu v Kyjaticiach, ako aj archeologickej expozície Gemersko-malohontského múzea. Je držiteľom viacerých ocenení a v októbri 2013 mu bol udelený čestný titul Doktor honoris causa za prínos v rozvoji slovenskej a európskej archeológie a za rozvíjanie pozitívneho vzťahu študentov k štúdiu histórie.
Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorí prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu a okolia, ktorá bude spojená s ukážkou remeselných prác a produktov. Návštevníci sa dozvedia zaujímavosti o pestovaní a spracovaní ľanu, o tkaní na krosnách a pradení na kolovrátku, o výrobe tradičných cigánskych tkaníc a pletení povrazov, o spracovaní hliny, o výrobe fujár a píšťal a ich zdobení tradičnými technikami, o výrobe lubových košíkov a rezbárstve. Na Gazdovskom dvore nájdete živé domáce zvieratá, remeselnú dielňu a môžete ochutnať poľovnícky guľáš. Pre deti i dospelých sú pripravené najrôznejšie zábavné aktivity – kreslenie, skladanie 2D a 3D puzzle, pečiatkovanie do hliny a modelovanie z hliny, tkanie na krosnách, výroba cigánskych tkaničiek.
Mgr. Martina Mareková

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-