v rámci výstavy MLYN 2016 konal ďalší zaujímavý galerijno-edukačný program – Metodický deň pre pedagógov pod názvom “Využitie interpretácie výtvarného diela v edukačných procesoch,” ktorý bol pripravený v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Košiciach.
Úvodná teoretická časť prebiehala v Spojenej škole Zoltána Fábryho s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave, v rámci ktorej pedagógovia absolvovali prednášky o obsahovej a formálnej analýze výtvarných diel, teoretických východiskách a vysvetlení pojmov, metodike práce s umeleckým dielom, postupoch a možnostiach obsahovej a formálnej analýzy výtvarného diela ako aj rôznych spôsoboch interpretácie obrazu. Po absolvovaní teoretickej časti metodického dňa nasledovala časť praktická priamo na výstave v priestoroch galérie.
Praktické školenie v priestoroch Galérie Baníckeho múzea sa zameralo predovšetkým na možnosti výtvarných aktivít, animačných programov a ďalších alternatívnych foriem k vybranému umeleckému dielu ako aj kreatívne využitie výtvarných diel na základe tvorivej hry spojenej s edukačným procesom.
Pedagogický kolektív najprv sa oboznámil s múzejno-pedagogickými a galerijno-pedagogickými aktivitami múzea, ktoré im aj na základe aktuálneho projektu Živé múzeum priblížila múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave Gabriella Badin.
Následne sa prítomní priamo vo výstavnom priestore učili čítať a interpretovať výtvarné dielo, pričom sa zamerali na jeho abstraktné kontúry, ktoré majú v postmodernom výtvarnom umením privilegované miesto. Pod vedením výtvarného pedagóga, Mgr. Szilárda Fecsóa, ktorý je zároveň aj zamestnancom metodicko-pedagogického centra a lektorom tohto programu, si rozdelili obrazy a jednotlivo si riešili načrtnuté úlohy (ako porozumeli téme obrazu, čo znázornil umelec, aké farby k tomu použil a ako možno samotné dielo kreatívne interpretovať). Neskôr takto definované popisy obrazov zmiešali a náhodne rozdali prítomným pedagógom, pričom mal každý podľa popisu spoznať ten-ktorý obraz.
Jednalo sa o veľmi zaujímavú aktivitu a zároveň výbornú ukážku toho, ako potom túto hru vedia v edukačnom procese učitelia využiť a naučiť deti správne porozumieť abstraktnému umeniu a ďalej s tým kreatívne pracovať.
Cieľom tohto metodického dňa bolo aktualizovať a prehĺbiť zručnosť plánovať a realizovať procesy výučby detí a žiakov na hodinách výtvarnej výchovy v galérii a v škole, práve so zameraním na interpretáciu výtvarného diela. Tento cieľ bol naplnený, pričom sa u nás pedagógovia zároveň príjemne zabavili, čo bolo cítiť aj počas záverečnej verbálnej diskusii k interpretácii zvoleného diela.
Aktívna účasť a organizovanie takýchto galerijno-edukačných metodických dní je pre nás mimoriadne dôležité, pretože múzeum tak získava nových perspektívnych návštevníkov, ktorí dielo nielen vizuálne vnímajú, ale ho aj správne interpretujú.
Gabriella Badin
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.