v rámci výstavy MLYN 2016 konal ďalší zaujímavý galerijno-edukačný program – Metodický deň pre pedagógov pod názvom “Využitie interpretácie výtvarného diela v edukačných procesoch,” ktorý bol pripravený v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Košiciach.
Úvodná teoretická časť prebiehala v Spojenej škole Zoltána Fábryho s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave, v rámci ktorej pedagógovia absolvovali prednášky o obsahovej a formálnej analýze výtvarných diel, teoretických východiskách a vysvetlení pojmov, metodike práce s umeleckým dielom, postupoch a možnostiach obsahovej a formálnej analýzy výtvarného diela ako aj rôznych spôsoboch interpretácie obrazu. Po absolvovaní teoretickej časti metodického dňa nasledovala časť praktická priamo na výstave v priestoroch galérie.
Praktické školenie v priestoroch Galérie Baníckeho múzea sa zameralo predovšetkým na možnosti výtvarných aktivít, animačných programov a ďalších alternatívnych foriem k vybranému umeleckému dielu ako aj kreatívne využitie výtvarných diel na základe tvorivej hry spojenej s edukačným procesom.
Pedagogický kolektív najprv sa oboznámil s múzejno-pedagogickými a galerijno-pedagogickými aktivitami múzea, ktoré im aj na základe aktuálneho projektu Živé múzeum priblížila múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave Gabriella Badin.
Následne sa prítomní priamo vo výstavnom priestore učili čítať a interpretovať výtvarné dielo, pričom sa zamerali na jeho abstraktné kontúry, ktoré majú v postmodernom výtvarnom umením privilegované miesto. Pod vedením výtvarného pedagóga, Mgr. Szilárda Fecsóa, ktorý je zároveň aj zamestnancom metodicko-pedagogického centra a lektorom tohto programu, si rozdelili obrazy a jednotlivo si riešili načrtnuté úlohy (ako porozumeli téme obrazu, čo znázornil umelec, aké farby k tomu použil a ako možno samotné dielo kreatívne interpretovať). Neskôr takto definované popisy obrazov zmiešali a náhodne rozdali prítomným pedagógom, pričom mal každý podľa popisu spoznať ten-ktorý obraz.
Jednalo sa o veľmi zaujímavú aktivitu a zároveň výbornú ukážku toho, ako potom túto hru vedia v edukačnom procese učitelia využiť a naučiť deti správne porozumieť abstraktnému umeniu a ďalej s tým kreatívne pracovať.
Cieľom tohto metodického dňa bolo aktualizovať a prehĺbiť zručnosť plánovať a realizovať procesy výučby detí a žiakov na hodinách výtvarnej výchovy v galérii a v škole, práve so zameraním na interpretáciu výtvarného diela. Tento cieľ bol naplnený, pričom sa u nás pedagógovia zároveň príjemne zabavili, čo bolo cítiť aj počas záverečnej verbálnej diskusii k interpretácii zvoleného diela.
Aktívna účasť a organizovanie takýchto galerijno-edukačných metodických dní je pre nás mimoriadne dôležité, pretože múzeum tak získava nových perspektívnych návštevníkov, ktorí dielo nielen vizuálne vnímajú, ale ho aj správne interpretujú.
Gabriella Badin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.