Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podalo v roku 2016 na FPU 7 úspešných projektov, ktoré boli podporené celkovou sumou 13.800 eur; spoluúčasť žiadateľa je vo výške 1104 eur.
1. Doprajme im dôstojnú starobu
Projekt sa zameral na nákup depozitárneho vybavenia pre vzácny písomný materiál Baníckeho múzea v Rožňave (vzácne fotografie, tlače a písomný materiál) a jeho uloženie. Predmety sa nachádzali vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach a neboli chránené voči vlhkosti, prachu a škodcom, čím dochádzalo k ich znehodnoteniu. V rámci projektu bol písomný materiál uložený do archívnych tubusov vyrobených z paspartovacej lepenky s neutrálnym pH, archivačných dosiek z archívnej lepenky, krabíc na pergamenty vyrobených z archívnej lepenky, špeciálnych archívnych boxov a krabíc, obalov na právne dokumenty s úplným obvodným pokrytím. Vzácne historické fotografie sú uložené v transparentných obálkach a neprehľadných obalov odolných proti starnutiu; negatívy v špeciálnych samostatných obálkach a krabiciach. Historické tlače boli opatrené samolepiacou polyesterovou fóliou na balenie kníh.
2. Chceme mať svoje miesto!
Projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov z fondov baníctvo a hutníctvo, národopis, história a militária, uložených v jednotlivých depozitároch. Hlavným cieľom bolo dosiahnuť prehľadné uloženie zbierkových predmetov v depozitári podľa jednotlivých materiálových skupín, čím sú chránené najmä pred mechanickým poškodením. V rámci projektu sa vyriešilo vybavenie nového depozitáru v prístavbe Zážitkového centra SENTINEL vhodnými úložnými systémami (archivačné skrine s posuvnými dverami na uloženie písomnosti a fotografií; šatníkové skrine pre banícke uniformy, a regály pre ostatné cenné zbierkové predmety - banské osvetľovacie svietidlá, meracie prístroje, atď.). Druhý depozitárny priestor v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave sa vybavil 6 ks archivačných skríň s posuvnými dverami na uloženie rôznych druhov zbierkových predmetov. Projekt sa realizoval v mesiacoch október a november.
3. Nedáme si spapať zbierky! II
Aj týmto projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov Baníckeho múzea v Rožňave – vystavených a uložených v expozíciách a depozitároch. Realizoval sa v Expozícii prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári a v depozitárnych priestoroch na Námestí baníkov 25 – v dvornom krídle Galérie. Cieľom projektu bolo zabrániť znehodnocovaniu zbierkových predmetov mikroorganizmami a hmyzom, pričom najúčinnejšou formou je dezinsekcia plynom, ktorá by sa mala vykonávať raz za dva roky. Práce na projekte boli vzhľadom na potrebu priaznivých klimatických podmienok úspešne zrealizované počas ešte teplých dní v septembri 2016.
4. Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaných truhlíc
Prostredníctvom projektu bude zreštaurovaných 5 ks najviac najhodnotnejších a najviac ohrozených maľovaných truhlíc, ktoré boli v minulosti typickým nábytkom na gemerskom vidieku a v súčasnosti sú skvostami medzi múzejnými zbierkami Baníckeho múzea. Od novembra 2016 sa začali reštaurátorské a konzervačné práce pod vedením skúseného odborníka – konzervátora a budú trvať do apríla nasledujúceho roka. Tieto vzácne exponáty je možné po zreštaurovaní zmysluplne a plnohodnotne využívať v múzejnej praxi, predovšetkým k prezentačným účelom.
5. Exponáty len bezpečne za fóliou
Realizáciou projektu sa zaobstarali a nainštalovali ochranné fólie na okná historickej budovy Expozície baníctva a hutníctva Gemera na okná Zážitkového centra SENTINEL. Ochranné fólie sú určené jednak na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu, ako aj proti jeho prehrievaniu. Fólia zabraňuje prestupu UV a IR presklenou plochou a je určená na inštaláciu z vnútornej strany sklenenej plochy okna. Ako špeciálna fólia je odporúčaná na rôzne historické a pamiatkové budovy. Vzhľadom na nízky odraz svetla nenarušuje pôvodný vzhľad budovy. Zrealizovaním projektu je možné bezpečne inštalovať originály zbierkových predmetov a tým zvýšiť autenticitu a atraktivitu expozície, bez toho aby došlo k ich poškodeniu vplyvom slnečného žiarenia.
6. Literatúra - zdroj poznania
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Vzhľadom na potrebu odborných zamestnancov múzea čerpať a získavať informácie a vedomosti z aktuálnych odborných publikácií, bolo snahou rozšíriť obsah knižnice o nové odborné tituly. V rámci podpory projektu bolo do Knižnice Baníckeho múzea v Rožňave zakúpených celkovo 73 ks odborných kníh, ktoré poslúžia k odbornému rastu zamestnancov múzea; eventuálne aj študentom stredných a vysokých škôl, ktorí môžu so súhlasom vedenia múzea prezenčne využívať služby knižnice.
7. Živé múzeum V. – Ľudové úžitkové umenie košikárov na Gemeri
Cieľom projektu – múzejno-pedagogického programu Živé múzeum bolo predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer, pričom v roku 2016 sme sa zamerali košikárstvo. Naplánovanými aktivitami sme chceli nadviazať na túto tradíciu a zároveň upriamiť pozornosť na súčasný význam tohto remesla. Samotná realizácia projektu prebiehala v mesiacoch október a november. Program počas dvoch mesiacov navštívilo 48 skupín v celkovom počte 944 účastníkov, pričom Banícke múzeum v Rožňave zaznamenalo rovnako ako po minulé ročníky veľmi pozitívnu odozvu z radov návštevníkov.
Pavol Lackanič
Foto: Janka Vaisová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-