Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podalo v roku 2016 na FPU 7 úspešných projektov, ktoré boli podporené celkovou sumou 13.800 eur; spoluúčasť žiadateľa je vo výške 1104 eur.
1. Doprajme im dôstojnú starobu
Projekt sa zameral na nákup depozitárneho vybavenia pre vzácny písomný materiál Baníckeho múzea v Rožňave (vzácne fotografie, tlače a písomný materiál) a jeho uloženie. Predmety sa nachádzali vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach a neboli chránené voči vlhkosti, prachu a škodcom, čím dochádzalo k ich znehodnoteniu. V rámci projektu bol písomný materiál uložený do archívnych tubusov vyrobených z paspartovacej lepenky s neutrálnym pH, archivačných dosiek z archívnej lepenky, krabíc na pergamenty vyrobených z archívnej lepenky, špeciálnych archívnych boxov a krabíc, obalov na právne dokumenty s úplným obvodným pokrytím. Vzácne historické fotografie sú uložené v transparentných obálkach a neprehľadných obalov odolných proti starnutiu; negatívy v špeciálnych samostatných obálkach a krabiciach. Historické tlače boli opatrené samolepiacou polyesterovou fóliou na balenie kníh.
2. Chceme mať svoje miesto!
Projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov z fondov baníctvo a hutníctvo, národopis, história a militária, uložených v jednotlivých depozitároch. Hlavným cieľom bolo dosiahnuť prehľadné uloženie zbierkových predmetov v depozitári podľa jednotlivých materiálových skupín, čím sú chránené najmä pred mechanickým poškodením. V rámci projektu sa vyriešilo vybavenie nového depozitáru v prístavbe Zážitkového centra SENTINEL vhodnými úložnými systémami (archivačné skrine s posuvnými dverami na uloženie písomnosti a fotografií; šatníkové skrine pre banícke uniformy, a regály pre ostatné cenné zbierkové predmety - banské osvetľovacie svietidlá, meracie prístroje, atď.). Druhý depozitárny priestor v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave sa vybavil 6 ks archivačných skríň s posuvnými dverami na uloženie rôznych druhov zbierkových predmetov. Projekt sa realizoval v mesiacoch október a november.
3. Nedáme si spapať zbierky! II
Aj týmto projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov Baníckeho múzea v Rožňave – vystavených a uložených v expozíciách a depozitároch. Realizoval sa v Expozícii prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári a v depozitárnych priestoroch na Námestí baníkov 25 – v dvornom krídle Galérie. Cieľom projektu bolo zabrániť znehodnocovaniu zbierkových predmetov mikroorganizmami a hmyzom, pričom najúčinnejšou formou je dezinsekcia plynom, ktorá by sa mala vykonávať raz za dva roky. Práce na projekte boli vzhľadom na potrebu priaznivých klimatických podmienok úspešne zrealizované počas ešte teplých dní v septembri 2016.
4. Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaných truhlíc
Prostredníctvom projektu bude zreštaurovaných 5 ks najviac najhodnotnejších a najviac ohrozených maľovaných truhlíc, ktoré boli v minulosti typickým nábytkom na gemerskom vidieku a v súčasnosti sú skvostami medzi múzejnými zbierkami Baníckeho múzea. Od novembra 2016 sa začali reštaurátorské a konzervačné práce pod vedením skúseného odborníka – konzervátora a budú trvať do apríla nasledujúceho roka. Tieto vzácne exponáty je možné po zreštaurovaní zmysluplne a plnohodnotne využívať v múzejnej praxi, predovšetkým k prezentačným účelom.
5. Exponáty len bezpečne za fóliou
Realizáciou projektu sa zaobstarali a nainštalovali ochranné fólie na okná historickej budovy Expozície baníctva a hutníctva Gemera na okná Zážitkového centra SENTINEL. Ochranné fólie sú určené jednak na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu, ako aj proti jeho prehrievaniu. Fólia zabraňuje prestupu UV a IR presklenou plochou a je určená na inštaláciu z vnútornej strany sklenenej plochy okna. Ako špeciálna fólia je odporúčaná na rôzne historické a pamiatkové budovy. Vzhľadom na nízky odraz svetla nenarušuje pôvodný vzhľad budovy. Zrealizovaním projektu je možné bezpečne inštalovať originály zbierkových predmetov a tým zvýšiť autenticitu a atraktivitu expozície, bez toho aby došlo k ich poškodeniu vplyvom slnečného žiarenia.
6. Literatúra - zdroj poznania
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Vzhľadom na potrebu odborných zamestnancov múzea čerpať a získavať informácie a vedomosti z aktuálnych odborných publikácií, bolo snahou rozšíriť obsah knižnice o nové odborné tituly. V rámci podpory projektu bolo do Knižnice Baníckeho múzea v Rožňave zakúpených celkovo 73 ks odborných kníh, ktoré poslúžia k odbornému rastu zamestnancov múzea; eventuálne aj študentom stredných a vysokých škôl, ktorí môžu so súhlasom vedenia múzea prezenčne využívať služby knižnice.
7. Živé múzeum V. – Ľudové úžitkové umenie košikárov na Gemeri
Cieľom projektu – múzejno-pedagogického programu Živé múzeum bolo predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer, pričom v roku 2016 sme sa zamerali košikárstvo. Naplánovanými aktivitami sme chceli nadviazať na túto tradíciu a zároveň upriamiť pozornosť na súčasný význam tohto remesla. Samotná realizácia projektu prebiehala v mesiacoch október a november. Program počas dvoch mesiacov navštívilo 48 skupín v celkovom počte 944 účastníkov, pričom Banícke múzeum v Rožňave zaznamenalo rovnako ako po minulé ročníky veľmi pozitívnu odozvu z radov návštevníkov.
Pavol Lackanič
Foto: Janka Vaisová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).