Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podalo v roku 2016 na FPU 7 úspešných projektov, ktoré boli podporené celkovou sumou 13.800 eur; spoluúčasť žiadateľa je vo výške 1104 eur.
1. Doprajme im dôstojnú starobu
Projekt sa zameral na nákup depozitárneho vybavenia pre vzácny písomný materiál Baníckeho múzea v Rožňave (vzácne fotografie, tlače a písomný materiál) a jeho uloženie. Predmety sa nachádzali vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach a neboli chránené voči vlhkosti, prachu a škodcom, čím dochádzalo k ich znehodnoteniu. V rámci projektu bol písomný materiál uložený do archívnych tubusov vyrobených z paspartovacej lepenky s neutrálnym pH, archivačných dosiek z archívnej lepenky, krabíc na pergamenty vyrobených z archívnej lepenky, špeciálnych archívnych boxov a krabíc, obalov na právne dokumenty s úplným obvodným pokrytím. Vzácne historické fotografie sú uložené v transparentných obálkach a neprehľadných obalov odolných proti starnutiu; negatívy v špeciálnych samostatných obálkach a krabiciach. Historické tlače boli opatrené samolepiacou polyesterovou fóliou na balenie kníh.
2. Chceme mať svoje miesto!
Projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov z fondov baníctvo a hutníctvo, národopis, história a militária, uložených v jednotlivých depozitároch. Hlavným cieľom bolo dosiahnuť prehľadné uloženie zbierkových predmetov v depozitári podľa jednotlivých materiálových skupín, čím sú chránené najmä pred mechanickým poškodením. V rámci projektu sa vyriešilo vybavenie nového depozitáru v prístavbe Zážitkového centra SENTINEL vhodnými úložnými systémami (archivačné skrine s posuvnými dverami na uloženie písomnosti a fotografií; šatníkové skrine pre banícke uniformy, a regály pre ostatné cenné zbierkové predmety - banské osvetľovacie svietidlá, meracie prístroje, atď.). Druhý depozitárny priestor v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave sa vybavil 6 ks archivačných skríň s posuvnými dverami na uloženie rôznych druhov zbierkových predmetov. Projekt sa realizoval v mesiacoch október a november.
3. Nedáme si spapať zbierky! II
Aj týmto projektom sa zaistila ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov Baníckeho múzea v Rožňave – vystavených a uložených v expozíciách a depozitároch. Realizoval sa v Expozícii prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári a v depozitárnych priestoroch na Námestí baníkov 25 – v dvornom krídle Galérie. Cieľom projektu bolo zabrániť znehodnocovaniu zbierkových predmetov mikroorganizmami a hmyzom, pričom najúčinnejšou formou je dezinsekcia plynom, ktorá by sa mala vykonávať raz za dva roky. Práce na projekte boli vzhľadom na potrebu priaznivých klimatických podmienok úspešne zrealizované počas ešte teplých dní v septembri 2016.
4. Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaných truhlíc
Prostredníctvom projektu bude zreštaurovaných 5 ks najviac najhodnotnejších a najviac ohrozených maľovaných truhlíc, ktoré boli v minulosti typickým nábytkom na gemerskom vidieku a v súčasnosti sú skvostami medzi múzejnými zbierkami Baníckeho múzea. Od novembra 2016 sa začali reštaurátorské a konzervačné práce pod vedením skúseného odborníka – konzervátora a budú trvať do apríla nasledujúceho roka. Tieto vzácne exponáty je možné po zreštaurovaní zmysluplne a plnohodnotne využívať v múzejnej praxi, predovšetkým k prezentačným účelom.
5. Exponáty len bezpečne za fóliou
Realizáciou projektu sa zaobstarali a nainštalovali ochranné fólie na okná historickej budovy Expozície baníctva a hutníctva Gemera na okná Zážitkového centra SENTINEL. Ochranné fólie sú určené jednak na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu, ako aj proti jeho prehrievaniu. Fólia zabraňuje prestupu UV a IR presklenou plochou a je určená na inštaláciu z vnútornej strany sklenenej plochy okna. Ako špeciálna fólia je odporúčaná na rôzne historické a pamiatkové budovy. Vzhľadom na nízky odraz svetla nenarušuje pôvodný vzhľad budovy. Zrealizovaním projektu je možné bezpečne inštalovať originály zbierkových predmetov a tým zvýšiť autenticitu a atraktivitu expozície, bez toho aby došlo k ich poškodeniu vplyvom slnečného žiarenia.
6. Literatúra - zdroj poznania
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Vzhľadom na potrebu odborných zamestnancov múzea čerpať a získavať informácie a vedomosti z aktuálnych odborných publikácií, bolo snahou rozšíriť obsah knižnice o nové odborné tituly. V rámci podpory projektu bolo do Knižnice Baníckeho múzea v Rožňave zakúpených celkovo 73 ks odborných kníh, ktoré poslúžia k odbornému rastu zamestnancov múzea; eventuálne aj študentom stredných a vysokých škôl, ktorí môžu so súhlasom vedenia múzea prezenčne využívať služby knižnice.
7. Živé múzeum V. – Ľudové úžitkové umenie košikárov na Gemeri
Cieľom projektu – múzejno-pedagogického programu Živé múzeum bolo predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer, pričom v roku 2016 sme sa zamerali košikárstvo. Naplánovanými aktivitami sme chceli nadviazať na túto tradíciu a zároveň upriamiť pozornosť na súčasný význam tohto remesla. Samotná realizácia projektu prebiehala v mesiacoch október a november. Program počas dvoch mesiacov navštívilo 48 skupín v celkovom počte 944 účastníkov, pričom Banícke múzeum v Rožňave zaznamenalo rovnako ako po minulé ročníky veľmi pozitívnu odozvu z radov návštevníkov.
Pavol Lackanič
Foto: Janka Vaisová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.