Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov.
Podujatie slávnostne zahájila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bolo Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Rimavskej Sobote, ktoré sa na nádvorí múzea predstavilo divadelnou scénkou s názvom „Cigáni idú do neba“. Rovnako sa predstavili v expozícii múzea hudobným recitálom.
V rámci programu bola sprístupnená výstava s názvom Krásavice zahalené v dyme. Historické fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktorá predstaví historické fajky zo zbierok múzea, z obdobia 17. až 20. storočia a rôzne pomôcky a potreby, používané pri fajčení a užívaní tabaku. Výstava potrvá do 31. júla 2017. O výrobe fajok v súčasnosti nám porozprával Marek Kando z Ružomberka, jeden zo štyroch výrobcov na Slovensku.
V rámci prehliadky múzea si návštevníci pozreli ďalšie dve výstavy. Výstava Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968) prezentuje maliarovu umeleckú dráhu a jeho osobnosť v kontexte rodinných vzťahov a historicko-spoločenských pomerov doby. Výstava potrvá do 31. júla 2017. Výstava Romano dživipen – Rómsky život, XI. ročník je zároveň aj súťažnou prehliadkou výtvarných prác žiakov základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktorých námetom sú rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach. Výstava potrvá do 25. júna 2017.
Návštevníci absolvovali aj tradičnú komentovanú prehliadku stálej vlastivednej expozície. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorila prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu, ktorá bola spojená s ukážkou remeselných prác a výrobkov, ich predajom a možnosťou niektoré remeslo aj osobne vyskúšať. Predstavila sa Eva Sojková z Utekáča s pletením cigánskych tkaničiek, Martin Feľbaba z Kokavy nad Rimavicou s pletením lana, Katarína Slaninová z Hrnčiarskych Zalužian s výrobou mydla, Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian s výrobou drevených kyjatických hračiek, Anna Agócsová z Hajnáčky s ručným a strojovým vyšívaním a Henrieta Babik z Rimavskej Soboty s výrobou bižutérie a dekorácií z korálkov. Na nádvorí múzea deti našli živé domáce zvieratá (ovce, kozy, holuby, sliepky a zajace). Návštevníci si pochutili na guľáši, pečenom mäse a cukrovinkách.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.