Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov.
Podujatie slávnostne zahájila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bolo Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Rimavskej Sobote, ktoré sa na nádvorí múzea predstavilo divadelnou scénkou s názvom „Cigáni idú do neba“. Rovnako sa predstavili v expozícii múzea hudobným recitálom.
V rámci programu bola sprístupnená výstava s názvom Krásavice zahalené v dyme. Historické fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktorá predstaví historické fajky zo zbierok múzea, z obdobia 17. až 20. storočia a rôzne pomôcky a potreby, používané pri fajčení a užívaní tabaku. Výstava potrvá do 31. júla 2017. O výrobe fajok v súčasnosti nám porozprával Marek Kando z Ružomberka, jeden zo štyroch výrobcov na Slovensku.
V rámci prehliadky múzea si návštevníci pozreli ďalšie dve výstavy. Výstava Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968) prezentuje maliarovu umeleckú dráhu a jeho osobnosť v kontexte rodinných vzťahov a historicko-spoločenských pomerov doby. Výstava potrvá do 31. júla 2017. Výstava Romano dživipen – Rómsky život, XI. ročník je zároveň aj súťažnou prehliadkou výtvarných prác žiakov základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktorých námetom sú rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach. Výstava potrvá do 25. júna 2017.
Návštevníci absolvovali aj tradičnú komentovanú prehliadku stálej vlastivednej expozície. Atmosféru nočnej prehliadky múzea dotvorila prezentácia remeselníkov z Gemera-Malohontu, ktorá bola spojená s ukážkou remeselných prác a výrobkov, ich predajom a možnosťou niektoré remeslo aj osobne vyskúšať. Predstavila sa Eva Sojková z Utekáča s pletením cigánskych tkaničiek, Martin Feľbaba z Kokavy nad Rimavicou s pletením lana, Katarína Slaninová z Hrnčiarskych Zalužian s výrobou mydla, Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian s výrobou drevených kyjatických hračiek, Anna Agócsová z Hajnáčky s ručným a strojovým vyšívaním a Henrieta Babik z Rimavskej Soboty s výrobou bižutérie a dekorácií z korálkov. Na nádvorí múzea deti našli živé domáce zvieratá (ovce, kozy, holuby, sliepky a zajace). Návštevníci si pochutili na guľáši, pečenom mäse a cukrovinkách.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.