Podujatie začalo už v utorok, 16. mája 2017 podvečer v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí slávnostnou vernisážou výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 – 1946), pričom zároveň obrazáreň otvorila dvere pre svojich návštevníkov pre nadchádzajúcu letnú sezónu.
V piatok 19. mája 2017 v čase 9:00 – 17:00 hod. sa vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej ulici 43 v Rožňave uskutočnil Múzejno-náučný deň pre žiakov materských a základných škôl, ako aj pre rodiny s deťmi. Tento rok bol deň zameraný hlavne na prírodovedné témy v rámci ktorých si návštevníci prezreli Expozíciu Slovenského krasu a priľahlých oblastí, vypočuli zaujímavé prednášky o NP Slovenský kras (MVDr. Andrea Balážová, ŠOP SR, Správa NP Slovenský kras) a jaskyniach v okolí Rožňavy zapísané do UNESCO (RNDr. Jaroslav Stankovič, jaskyniar), absolvovali obľúbené tvorivé dielne, kde si vyrobili tašky zdobené zvieracími motívmi. V areáli držal počas dňa majestát sokoliar so svojimi zvieracími pomocníkmi – mexickým jastrabom a poľovníckym psom – o tom, že boli stredobodom záujmu, nemožno ani pochybovať. Ďalšou zástavkou malých návštevníkov bola prehliadka bane v podzemí, mali možnosť sa naučiť a zároveň si vyskúšať svoje schopnosti pri narábaní s bičom. Podľa očakávaní veľký úspech slávila jazda banským vláčikom, ktorý v areáli premával nepretržite takmer počas celého dňa. Detskí návštevníci boli zároveň oficiálne prvými návštevníkmi, ktorí si prezreli naše asi najcennejšie technické exponáty: Škodu Sentinel a tretí najstarší parný valec na svete. Mimo rožňavských detí, si našli cestu napr. aj deti z Raslavíc (okr. Bardejov) a dokonca aj žiaci z Maďarska.
V sobotu 20. mája 2017 v nočných hodinách otvorilo múzeum dvere dokorán a privítalo návštevníkov vo všetkých svojich sprístupnených priestoroch: Zážitkové centrum Sentinel, Historická expozícia, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave a Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí. Všetky expozície a výstavy bolo možné navštíviť v rámci jednej zakúpenej vstupenky za zvýhodnenú cenu. Všetci tí, ktorí k nám prišli, mi určite dosvedčia, že múzeum v noci „žije“ a „dýcha“ úplne ináč.
Na podujatiach, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pre návštevníkov v rámci tohtoročnej Noci múzeí a galérií, sa zúčastnilo spolu 552 návštevníkov.
Veríme, že obyvatelia a návštevníci mesta a nášho regiónu si nájdu cestu do nášho múzea počas Noci múzeí a galérií aj na budúci rok.
Mgr. Pavol Lackanič
Foto: Janka Vaisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.