Znehodnotenie zbierkových predmetov vedie k ich vyradeniu. Žiaľ, ak múzeum príde o takéto predmety stráca nie len zbierkový predmet, ale aj nevyčísliteľnú kultúrnu hodnotu v ňom. V prvom rade sme vybrali tie najvzácnejšie zbierkové predmety, ktoré je možné po reštaurovaní zmysluplne používať v múzejnej praxi. Reštaurovanie a konzervovanie zabezpečuje odborný pracovník v tomto obore. Tieto zbierkové predmety v takom stave v akom sú, sú prakticky nepoužiteľné. Ich význam a prínos pre spoločnosť získajú len vtedy ak s nimi vieme aj pracovať a tým pádom ich aj ukázať širokej verejnosti, ale hlavne budúcim generáciám.
Práve preto bolo naším zámerom, ale i zároveň zámerom projektu zreštaurovať, zakonzervovať a znovu prinavrátiť život nasledovným zbierkovým predmetom:
Truhlica N – 267
Bohato polychrómovaná vidiecka truhlica s rastlinným motívom. Na červenom pozadí sú bielou a zelenou farbou načrtnuté ornamenty. Kovanie je pôvodné. Truhlica je napadnutá drevokazným hmyzom a spodné časti značne poškodené. Pravá zadná noha truhlice chýba.
Truhlica N- 2506
Monochrómne kolorovaná drevená truhlica. Pozadie je hnedé a na ňom sa v náznaku objavujú rastlinné motívy realizované červenou a zelenou farbou. Spodná časť truhlice je aj v tomto prípade značne poškodená červotočom.
Truhlica N- 2739
Najbohatšie zdobená truhlica z nášho depozitu. Na drevenom podklade je nanesené zelené pozadie ktoré je vyzdobené kvetinovou ornamentikou. V spodnej časti sa nachádza šuflík, ktorý je zdobený florálnym motívom na okrovom pozadí. Drevná hmota sa v tomto prípade javí ako kompaktná vychádzam však iba z vizuálneho prieskumu.
Truhlica N- 2789
Jedná sa o drevenú truhlicu s jednoduchým tvarovým prevedením a zároveň aj jednoduchou výzdobou. Na monochrómnom hnedom pozadí sa nachádza jednoduchým lineárnym spôsobom načrtnutý rastlinný motív žlto-červenou linkou. V strede je umiestnený nápis ANNO 1774. Drevná hmota je v tomto prípade v dezolátnom stave, spodná rímsa je úplne rozožratá a zachovala sa len fragmentálne.
Komoda N- 3700
Drevená komoda s tenkovrstevným polychrómovaním naznačujúcim mramorovanie pričom kresba podkladu je jasne čitatelná. Na ľavej strane sú umiestnené tri šuflíky a na pravej strane policová skrinka s dvojicou dverí. Drevo je v tomto prípade v dezolátnom stave.
Komoda N- 6851
Bohato zdobená drevená komoda polychrómovaná čiernym podkladom na ktorom sa nachádzajú rastlinné motívy. Okraje sú kolorované žltou farbou. Na zadnej strane je pripevnený ornament vo vertikálnej polohe vyrezaný do folklórneho tvaru.
Podporená žiadosť o poskytnutie dotácie z FPU v roku 2016 priniesla úplne nový život do spomínaných zbierkových predmetov a prinavrátila im niekdajšiu krásu. S reštaurátorskými a konzervátorskými prácami sa za počalo v januári tohto roku a prakticky trvali až do mája. Tieto predmety postupne získali svoju pôvodnú podobu i tým pádom aj ich kultúrna hodnota sa zvýšila. V súčasnosti máme k dispozícii zbierkové predmety, ktoré opäť oslňujú svojou dávno zabudnutou krásou a s hrdosťou ich môžeme prezentovať verejnosti. Teší nás, že sa nám tým pádom o niečo zlepšila situácia v depozitároch, ale i napriek tomuto úspechu je tam ešte veľa roboty. Radi by sme pokračovali v tejto práci aj v budúcnosti, až kým nebudú všetky predmety v takom stave, aby dôstojne vypovedali o svojej dobe, aj budúcim generáciám.
Martin Kováč































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.