Obraz Materstvo sa do múzea dostal v roku 1911, kedy nákupná komisia Štátnej uhorskej výtvarnej spoločnosti (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat) zakúpila 5 výtvarných diel rôznych autorov a darovala ich oblastným múzeám. Jednotlivé diela prislúchali múzeám, ktoré sa nachádzali v mieste rodiska toho ktorého autora, prípade múzeu, ktoré sa k tomuto rodisku nachádzalo najbližšie. A tak, keďže najbližšie k Plešivcu bolo múzeum v Rimavskej Sobote, Rudnayov obraz Materstvo sa dostal do zbierkového fondu dnešného Gemersko-malohontského múzea.
Július Rudnay sa narodil 9. januára 1878 v Plešivci. Detstvo strávil v gemerských obciach, kde sa aj neskôr rád vracal a čerpal podnety k tvorbe. Študoval v Budapešti, v Mníchove u Simona Hollósyho, s ktorým navštevoval aj maliarsku kolóniu v Nagybányi, a rok strávil štúdiom v Paríži. Po návrate domov sa v rokoch 1903 - 1905 usadil v gemerskej obci Hucín, kde sa stretával aj s rimavskosobotským maliarom Eduardom Putrom (1883 - 1915), pre ktorého bol veľkým vzorom a učiteľom. V lete 1905 si Rudnay v Rimavskej Sobote otvoril sezónnu súkromnú maliarsku školu, v ktorej sa Putra stal jeho pomocníkom a súčasne aj žiakom. Spoločne sa tiež podieľali na výmaľbe južnej klenby tzv. Margitinej kaplnky na cintoríne v Rimavskej Sobote, ktorú dal v roku 1904 postaviť rimavskosobotský právnik a statkár István Süteő-Munkácsi pre svoju nebohú manželku.
Rudnay z Hucína odišiel v roku 1905 do obce Hódmezővásárhely. Tu študoval život vidieckeho obyvateľstva, ktorým bol fascinovaný a ktorý ho inšpiroval k snahe vytvoriť v maľbe akýsi uhorský národný štýl. Neskôr sa presťahoval do Pešti. Obdobie prvej svetovej vojny (1914 - 1918) strávil v Lučenci ako náhradník, na front odvelený nebol. Od roku 1922 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V roku 1947 založil umeleckú kolóniu v Baji, kde žil do roku 1953. Zomrel v Budapešti 4. januára 1957.
Mgr. Angelika Kolár
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.