a viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond.
Druhou komentovanou výstavou je výstava „Malenkiij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov“, ktorá návštevníkov oboznámi s osudmi Gemerčanov, ktorí boli po 2. svetovej vojne v roku 1945 odvlečení vojakmi Červenej armády do pracovných táborov na Ukrajine na tzv. malú robotu. Prehliadka výstavy je spojená s premietaním videofilmu Ártatlan bűnösök. Gömöriek a szovjet lágerekben (Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch).
Komentované prehliadky sú určené verejnosti, ale aj školským a iným organizovaným skupinám. Z kapacitných dôvodov je vhodné, aby sa skupiny nahlásili vopred u PhDr. Eleny Lindisovej (, 047/ 56 32 741).
27. september je Svetovým dňom cestovného ruchu od roku 1979, na základe rozhodnutia Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO). V tento deň sa symbolicky končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej pologuli. Gemersko-malohontské múzeum ukončuje turistickú sezónu v sobotu 30. septembra 2017 (v tento deň je múzeum otvorené od 9:00 do 17:00). Po tomto termíne bude múzeum otvorené len v pracovné dni (pondelok – piatok od 8:00 do 16:00).
Autorka tlačovej správy: Mgr. Martina Oštrom Mareková
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa