
Projekt predstavia členovia OZ MEDZA na tlačovej konferencii pre médiá v piatok 29. septembra 2017 o 10.00 hod. v priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave, na ul. Šafárikovej 43.
Zámerom projektu je výskum a záchrana priemyselného dedičstva v meste Rožňava, pričom pod ním je potrebné chápať architektonické, materiálne, ako aj mentálne dedičstvo. Cieľom projektu je prezentovať výsledky výskumu odborníkom, kultúrnym inštitúciám a obyvateľom Rožňavy, ktorým priblížime nielen prácu v priemyselnom podniku, ale aj podoby sociálnej kultúry (spoločenský a rodinný život, ako aj trávenie voľného času zamestnancov a obyvateľov mesta).
„Pre obdobie po 2. svetovej vojne je na našom území typický masívny rozvoj a rozšírenie priemyselných podnikov, ťažby a spracovania nerastov, oblasť Rožňavy nevnímajúc. Táto doba priniesla množstvo sociálno-politických a ekonomických zmien, ako aj špecifických reálií, ktoré sa odrazili v každodennom živote obyvateľov Rožňavy. Vďaka svojej priemyselnej dôležitosti a architektonickému charakteru bola Rožňava Baňa v danom období asi najdôležitejším miestom pre prácu a život Rožňavčanov,“ povedal Pavol Lackanič, etnológ, člen OZ MEDZA a výskumného tímu.
OZ MEDZA založili pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave v septembri 2016, pričom medzi základné ciele činnosti združenia patrí snaha o podporu a spoluprácu s inštitúciami z rozličných krajín v oblasti prezentácie histórie rôznymi dostupnými formami, ktorých spoločným cieľom je zoznámiť širokú verejnosť s kultúrnym dedičstvom regiónu a širšieho okolia. V rámci svojej nedávnej činnosti má za sebou úspešný projekt Rožňavské radiály VI.: Andrej Dúbravský a rurálna epopej, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond pre podporu umenia.
Prijmite naše pozvanie na tlačovú konferenciu pre médiá, ktorá sa uskutoční 29.9.2017 o 10:00 hod. v priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave, na ul. Šafárikovej 43, na ktorej predstavíme samotný projekt a poskytneme o ňom bližšie informácie.
PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa